Bojovný

6°

Pol roka mi trvalo zmeniť svoj život od základov. Teda zmeniť takmer všetko.

Začal som žiť svoj život bez toho, aby som dovolil niekomu, mimo Bruna a Leony, sa doňho starať. Za ten čas som musel vymeniť celý šatník za o niekoľko väčšie čísla oblečenia. Moje telo konečne nevyzeralo ako suchá palička, ale bolo vypracované a ženy zo mňa nemohli spustiť oči.

Ako predpovedal Bruno, šport som si zamiloval  aj keď mi to zo začiatku prišlo nechutné a zbytočné.

Zrazu som mal telo ako chlapi, čo chodia do posilky roky. Ja som si roky vynahradil tým, že som tam bol takmer stále, keď som nepracoval a navyše som mal asi dobré gény po Brunovi.

Postupne som z hlavy Daisy dostal, ale len do určitej miery. Stále ma to celé sralo. Od toho dňa som ju nevidel a bol som rád. Z jednej strany.

Od nej som sa so žiadnou ženou nezaplietol. Nie, ani na jednorázovky. Kamaráti mi za to nadávali, keďže sa mi niektoré dievčatá celkom hádzali pod nohy, ale ja som taký nebol. Chcel som sa najskôr dať dokopy. Bolo to predsa osem rokov.

V jedno ráno, práve v momente, keď som nabral ľudí do taxíka, mi zavolal Bruno.

,, Alex, neruším? "opýtal sa ma v rýchlosti.

,, Nie, kľudne hovor."

,, Potrebujem, aby si vyzdvihol dnes deti. Ja mám dôležitý hovor zo zahraničia, ktorý sa nedá presunúť a Leona musí fotiť novú kolekciu. Prosím, zachráň nás." Je pravda, že teraz sú obaja veľmi vyťažený a ja som s deťmi často, ale nevadí mi to. Aspoň sa odreagujem.

,, Dobre, potrebujem si ísť niečo zariadiť do fitka, ale prídem po ne." vysvetlil som mu. Sám som nevedel čo tam mám robiť, ale volali mi, že sa so mnou chce niekto dôležitý stretnúť. Nezisťoval som kto to môže byť, chcel som trochu zariskovať.

,, Ďakujem pekne. A ešte jedna vec. Zober si moje auto. Z hotela nevypadnem do ôsmej, takže ho nebudem potrebovať a nechcem, aby si musel používať taxík." povedal mi Bruno starostlivo. Už pred niekoľkými rokmi mi ponúkal, že mi kúpi auto, no ja som to odmietol. Chodil som väčšinou taxíkom a navyše som si pred pár mesiacmi kúpil motorku. Nemusím vám hovoriť, že Bruno takmer dostal infarkt.

,,Dobre. Prídem poňho do hotela o druhej a pôjdem si hneď zariadiť moje veci. " usmial som sa.

,,Ďakujem ešte raz, neviem čo by sme bez teba robili. "povedal s úľavou a zložil.

Odviezol som zákazníkov na dané miesto a doba mi takto prešla pracovná doba rýchlo.

O druhej som išiel vziať auto Brunovi. Kľúče od čierneho Bentley mi podala len jeho sekretárka, pretože on mal dôležité stretnutie. Nerozumel som kedy sa toto odohralo. Pred nedávnom bol len šoférom Leony a teraz toto?

Ale prial som im to. Dávno som nevidel krajší pár a rodinu ako tú ich.

Autom som vyšiel na cestu a zamieril do fitka. Bolo práve čerstvo napršané, takže som si dával veľký pozor. Ak by som nabúral toto auto, asi by som sa zbláznil. Posledné dni boli chladné, zamračené a bez náznaku slnka. Také dni nemám rád.

Ako som vchádzal do priestorov na parkovanie pri fitku, zbadal som čiernovlasú ženu, ktorá mala na sebe len tenké tielko, legíny a cez plece prehodenú tašku na cvičenie. Aký blázon chodí takto oblečený v takejto zime? Navyše kráčala cez stred parkoviska akoby jej to tu patrilo. Obišiel som ju, aby som mohol nájsť voľné parkovacie miesto.

Zaparkoval som a vystúpil z auta.

,, Skurvený zbohatlík! "zavrčala tá žena dosť nahlas a ja som sa poobzeral komu to hovorila. Na parkovisku sme boli len my dvaja, takže to mohli patriť len mne.

,, To patrilo mne?" opýtal som sa nechápavo.

,, Áno! Očividne si myslíš, že keď máš takéto auto, môžeš si robiť čo chceš, ale tak to nefunguje, tatinkov synáčik!" zavrčala na mňa skrz zuby a ja som ju len nechápavo sledoval.

,, Čo?! "vyhŕkol som úplne mimo z toho, čo mi prave povedala.

,, Ak si si nevšimol je napršané a ty si s tým fárom zaparkoval ako kokot!" zavrčala na mňa vážne a zotierala si vodu z ramena. Sledoval som ju a nevedel som či sa smiať alebo plakať.

,, Na chodníku idú ľudia a ja som kvôli tebe skončila celá premočená! Ak nevidíš, tak si zájdi očnému!" prebodávala ma hnedými očami. Bola pekná, ale jej reči krásu zabíjali. Očividne dnes nebola v dobrej nálade, ale ja som neplánoval ostať ticho a nechať si nadávať .

,, Tak v prvom rade! Ja som nešiel ako kokot a ty si v žiadnom prípade nešla po chodníku, ale cez stred parkoviska, kde chodia autá. V druhom rade, vidíš aké je počasie? Nemôžem za to, že nevieš rozoznať teplo od zimy a chodíš si, akoby si bola na Havaji! A v treťom rade, ak máš zlý deň, alebo čokoľvek, tak by si sa nemala vyvršovať na hocikom koho stretneš!"zavrčal som na ňu, aj ja som bol celkom napálený.

,, Tak ty nechodíš ako kokot?! Na mieste policajtov by som ti dávno zobrala vodičák, idiot! A navyše ako ja chodím alebo nechodím oblečená ťa vôbec nemusí zaujímať! Aj keby som na seba mala oblečenie tanečnice hula-hula, môže ti to byť ukradnuté! "

,, Pozri, nemám čas sa tu s tebou hádať. Ak si potrebuješ na niekom vybiť zlosť, nájdi si inú obeť! A inak rodičia ťa mali naučiť ako sa správať, keď sa s niekým stretneš! Tykanie ani nadávky tam nepatria. Očividne toto zabudli! " zavrčal som na ňu a mal som pocit, že som zaťal do živého. Do niečoho bolestivého. Jej pohľad sa na pár sekúnd zmenil na zranený, no potom sa jej vrátila tá tvrdá maska. Takej peknej tvári sa nehodilo mračenie sa a už vôbec nie nadávky.

,, Ja zas vidím, že ti v hlave nahradili peniaze mozgové bunky! Chcela som len jedno skurvené ospravedlnenie za to, že si išiel ako kokot!"

,, To ja by som mal dostať ospravedlnenie za to, ako sa ku mne správaš!" opáčil som sa. Ospravedlnenie? Nech sníva ďalej! Ak by sa takto ku mne nesprávala, vyzeralo by naše stretnutie inak.

,,Tak naňho si počkáš pekných pár rokov!" zavrčala na mňa a pokračovala.

,, Ani ja na toto nemám čas! Môj čas je totiž príliš drahý, aby som ho trávila v spoločnosti slepého kokota! " zavrčala, pozrela sa na hodinky a ako odo mňa kráčala preč, ukázala mi ešte prostredník.

,, Príď za mnou, keď ma tvoje urážky budú zaujímať alebo keď dospeješ!" zakričal som za ňou napálene a sledoval jej vzďaľujúci sa chrbát.

Neviem, čo toto stretnutie malo znamenať, ale už nikdy nechcem vidieť takéhoto neznesiteľného človeka!

Čo hovoríte na toto stretnutie? Prišiel na scénu ďalší oheň? Konečne sme sa dostali ďalej!😍😍💕💕

Inak prepáčte, že stále mením titulný obrázok, ale ani s jedným som nebola spokojná. Čo si myslíte o tomto? Mne sa konečne tento páči. 💞💞💞