SENSE OF LIFE: Keď Osud Nepraje (2)

44🏞MALÝ JACK🏞44

⬆️XDD KTO TO NEVIDEL TAK SI TO POZRIIITTTEEE, DOSTANETE ZÁCHVAT SMIECHU🤣🤣🤣⬆️

Zobudil som sa. Brook a Car ešte spali. Boli naozaj cute. Áno, áno práve som to povedal. Sú krásny pár ale to, že Car hrozne chcem a milujem ju nepopriem. Car mala hlavu zaborenú do Brookvej hrude a rukami sa obaja držali. Rozhodol som sa výjsť z hotela. Chcel som si to tu ešte trochu užiť. Večer odlietame preč. Áno boli sme tu naozaj nesmierne krátko, ale čo už no, Harvey to vybavoval nie ja. Prechádzal som sa po rannej pláži. Zrazu ku mne pribehol malý chlapček. Bol strašne zaltučký. Mohol mať tak 2 roky. Prišiel ku mne a zaťahal ma za kraťasy. Zrejme si ma s niekym pomýlil.

A: A ty si kto?

Spýtal som sa ho. On na mňa pozrel svojími roztomilými hnedými očkami. Zrazu k nám pribehla nejaká žena. Zrejme to bola jeho mama. (Z= žena)

Z: Ou prepáčte, že vás obťažuje.

A: Ale to je predsa v poriadku. Malý preskúmava svet ako vidím.

Z: Heh, to áno, je prvý krát v inom štáte.

A: Odkiaľ ste?

Z: Z Iowi.

A: Fí ale veď Iowa je ďaleko.

Z: To hej ale chceli sme ísť na dovolenku do Európy.

A: A kde má otca?

Z: Ou, no, manžel ešte niečo vybavuje na recepcii, teraz sme sem prileteli.

A: H, rozumiem.

Zrazu sem opäť prišla tá kôpka šťastia.

A: Môžem si ho pochovať?

Z: Ale jasné, že áno.

Zobral som si ho na ruky a hral sa s ním. Potom som ho položil naspäť na zem a pohladil ho. On ma zase zatiahol za kraťasy.

Z: Páčite sa mu!

A: Vidím. Ako sa to mrňa volá?

Z: Jack.

Stíchol som. Vyvolalo to vo mne istú spomienku na Jacka.

Z: Ehm, máte deti?

A: Ach, nie. Nemám ale čoskoro budem otec, za tri mesiace.

Z: Ou, gratulujem.

A: Ďakujem.

Povedal som a išiel ďalej. Vrátil som sa do hotela na izbu. Rýchlo som zbalil veci lebo oni už mali zbalené a ja nie.

⏰⏰⏰

You, práve sedíme v lietadle a sme na ceste naspäť do Anglicka. Sedím s nejakým cudzím týpokom, ktorý nehorázne smrdí... no a takto som musel vydržať celú cestu. Harvey po nás prišiel na letisko. Hneď jak sme prišli domov som išiel do svojej izby. Nikoho som nepozdravil. Bol som smutný z toho, že mi Brook zakázal stretávať sa s Car. Ku*va je to predsa matka nášho spoločného dieťaťa!! Ako to, že sa s ňou nesmiem stretávať. A ešte k tomu nič nepovedala, ona nepovedala nič na to len súhlasila s Brookom. Som naivný, myslel som si, že by ma mohla milovať no mýlil som sa. Car otvorila dvere do mojej izby.

C: An-

A: Choj preč.

C: P-Prečo??

A: Lebo som povedal. Chcem byť sám!!

Poslednú vetu som jej vykričal. Prišiel som ku dverám a zatvoril som jej ich pred nosom. Počul som už len ako odchádza. Ja som sa náhle zosunul po dverách až dole na podlahu a začal plakať. Teda, dúfam, že nikto nepočul, že plačem lebo to bolo zrejme dosť počuť. A bolo mi nakoniec aj jedno či budú môj plač počuť a ja sa za to budem hanbiť. Bolo mi to jedno. Zamkol som sa. Pre istotu aby sa sem nikto nepokúšal vlámať, ani Rye, ktorého som teraz najviac potreboval. Ten mi vždy pomohol, poradil a súcitil so mnou. Chcel som byť úplne sám. Celý deň.

OKJ ĽUDIA 600 SLOV. SCHVÁLNE... KTO SI NAJPRV MYSLEL, ŽE SA TO MALÉ V TEJTO KAPITOLE NARODÍ??... PODĽA NÁZVU KAPITOLI??? XDD NAPÍŠTE MI DO KOMENTÁROV.💬😉

VAŠA HANKA