50 Days of life

Day 1

Ruch, smrad, pípanie rôznych strojov, nešťastní alebo unudení ľudia, otravné dlhé čakanie a zbytočná strata času...

Takto nejak sa dá popísať nemocnica.

Práve sedíme v čakárni na nemocničnej chodbe a kukáme do blba pri čakaní na výsledky.

Ja, jedna žena a jej muž.

Pýtate sa rodičia?

Nie.

Ja nemám rodičov. Teda mal som.

Bol som šťastné a spokojné dieťa, ktoré malo všetko, po čom túžilo.

Skvelú rodinu, dom, kamarátov... skrátka ideálny život.

Miloval som svojich rodičov.

Svoju mamu, ktorá sa o mňa starala s tou najväčšou láskou, akou mohla. Vždy mi bola oporou a pomáhala mi so všetkým.

Miloval som svojho otca, ktorý mi bol vždy príkladom a vzorom. Naučil ma veľa vecí ohľadom života.

Oboch som ich ľúbil nadovšetko a obaja ľúbili mňa.

Teda, aspoň som si to myslel.

Všetko sa zvrtlo, keď ma v mojich 11 rokoch dali do detského domova.

Zriekli sa ma a ja ani neviem prečo. Len tak, zo dňa na deň som prišiel o rodičov.

Ani som im nestihol povedať "ahoj" alebo "ľúbim ťa" .

Odišli z môjho života rýchlejšie, ako som ja prišiel na svet.

Doteraz nechápem, prečo to urobili.

Ja by som sa zmenil.

Nečudujem sa, že nechceli takúto hnusnú trosku, ako som ja, ale keby mi to povedali.

Po ich odchode som sa psychicky zrútil.

Veď kto nie?

Myslel som si, že tie najbližšie osoby v mojom živote tu budú pri mne v dobrom aj v zlom, čo najdlhšiu dobu.

No oni len tak odišli.

Ani mi nepovedali, kam idú, či sa ešte vrátia alebo prečo vlastne odchádzajú... nechceli sa zaoberať s takou nulou, ako som ja.

No a prečo niesom v decáku?

Tá žena, čo tu so mnou sedí je mamina sestra a ten muž je jej manžel. Karen a Mark.

Nenávidím ich.

Pýtate sa prečo?

Lebo oni nenávidia mňa.

Sú až moc starostliví.

Večne sa starajú o to, ako sa cítim, chcú vedieť, či som v poriadku... no ako kurva môžem byť v poriadku?

Oni veľmi dobre vedia, že v poriadku niesom.

Nenechali ma ani odísť a ukončiť všetkých trápenie, keď som sa podrezal.

Nenechali, aby som tu už neobťažoval vzduch.

Prikovali ma k tejto hnusnej a chladnej zemi, na ktorej ja odmietam žiť.

Nemám tu prečo žiť.

Nemám pre koho.

Všetci ma opustili.

Aj moji kamaráti, aj moji známi a aj moji milovaní rodičia.

Iba oni dvaja ma mučia a nútia prežívať.