Bojovný

8°

Pre deti som prišiel práve včas. Tešili sa z toho, že som po ne prišiel, no ako vždy si neodpustili otázku, kde je Daisy. Stále dúfali, že sa dáme znovu dokopy. Ja som v to už nedúfal. Preniesol som sa cez to, želal som jej šťastie, ale na ďalší vzťah som nemal potrebnú energiu.

Momentálne som sa chcel sústrediť na seba a rodinu. Tešil som sa, keďže mi to zatiaľ vychádzalo. Jedine tie nové tréningy mi môžu rozvrátiť môj rozvrh.

S deťmi som zašiel na obed a do parku, nech si trošku vybijú energiu, ktorej mali na rozdávanie. Nechápal som kde sa to v nich berie, no ich rodičmi sú Leona a Bruno. To vysvetľuje všetko.

U mňa doma som pomohol Ruth s úlohami a potom sme si zahrali spoločenskú hru.

Večer si pre nich prišla Leona. Hneď na ňu vyskočili. Obe deti mohli ďakovať všetkým svätým, akých mali rodičov. Položili by za nich život.

,,Lásky moje! "usmiala sa na nich a oboch vybozkávala.

,, Choďte si zobrať veci a pôjdeme." rozkázala im a išla objať aj mňa. Deti bez slova poslúchli. Boli naozaj dobre vychované, no ich otázky boli niekedy nemiestne.

,, Ďakujem za pomoc! Neviem, čo by sme bez teba robili. "zasmiala sa.

,, Museli by ste si objednávať pestúnku." zasmial som sa.

,, Je to s nami v poslednej dobe hrozné. "povzdychla si.

,, Bruno stále nie je doma?" opýtal som sa. V poslednej dobe sa mi nepáčilo, že je vkuse v robote. Doteraz sa snažili byť čo najviac spolu a aj s deťmi. Hlavne po tom aký ťažký pôrod mala Leona pri Lukovi. Všetci sme sa o ňu vtedy báli.

,, Volala som mu. Nejaké problémy s kuchyňou. Sľúbil mi, že kým ich doveziem bude doma. Som zvedavá. " povzdychla si, ale vzápätí potriasla hlavou.

,, To je teraz jedno. Ty si na tom ako? Ako sa máš?" opýtala sa ma s hraným úsmevom. Bolo vidieť, že je unavená zo všetkého.

,, Ja som v pohode. Pracujem a chodím do fitka. "zasmial som sa a demonštroval jej moje svaly. Chcel som ju rozveseliť. Podarilo sa mi to a ona sa zasmiala.

,, Je to na tebe vidieť. Len sa veľmi neznič." láskavo sa na mňa usmiala. Bolo vidieť, že to je mama. Zmenila sa odkedy som ju poznal.

,, Neboj sa, mami. "zasmial som sa a objal ju.

,, Ideme, mami?" objavili sa pri nás deti.

,, Samozrejme, zlatko. Rozlúčte sa s Alexom. " hneď sa na mňa krpci vrhli a vyobjimali ma.

O pár minút odišli a ja som osamel. Aspoň som sa mohol hodiť do postele, ktorú som potreboval.

*******

Nasledujúce tri týždne som začal trénovať s pánom Domesom. Teda viac s jeho ľuďmi. Boli to v pohode chlapi a porozprávali mi aj o svojich zážitkoch z ringu.

Niekedy som si myslel, že odtiaľ ujdem. Boli to naozaj veľmi tvrdé tréningy, po ktorých som zo začiatku nevedel ani stáť na nohách.

Postupne som su začal zvykať. O niekoľko dní mám mať prvý cvičný zápas, po ktorom sa rozhodnem či budem pokračovať. Ale... Bol by som blázon, ak by som sa na to po tom všetkom vykašľal. Bol som takmer stopercentne rozhodnutý pokračovať.

Z tréningu som išiel ešte do fitka. Potreboval som sa porozprávať s Petom o tom, ako budeme pokračovať s cvičením. Bol niečo ako môj tréner a kamarát zároveň.

Ledva som stál na nohách a už som si dokázal predstaviť len moju posteľ. Šuchtavým krokom som vošiel dovnútra.

Zastal som a očami hľadal Peta. Skôr ako som sa vôbec obzrel do mňa niekto zozadu celou silou narazil.

,, Kurva, len ty si mi tu chýbal! " zavrčala tá istá žena, ktorá mi minule vynadala na parkovisku. Mala v ruke telefón, ktorý ju pravdepodobne rozptyloval od vnímania sveta.

,, Nabudúce sa najskôr obzri, až potom rieš telefón! Alebo, lepšie odporučenie, choď si kúpiť okuliare. Očividne ich potrebuješ." zavrčal som na ňu rovnako hnusne ako ona na mňa.

,, Tak tu nestoj ako kokot a nevrazín do teba! Hýbať sa je ľudskou prirodzenosťou, ak o tom nevieš." odvrkla mi.

,, Pozri, nič som ti neurobil. Ty si do mňa narazila a ja som ťa ošpliechal vodou. 1:1. Môžeš mi prestať nadávať vždy keď sa stretneme?"opýtal som sa v snahe vytiahnuť na povrch jej racionálnu stránku. Nedarilo sa mi to. Bohvie či ju vôbec má.

,, Neznášam ľudí ako si ty! " zavrčala z ničoho nič a mala v pláne ma obísť.

,, Ani ja z teba nie som nadšený!" zavrčal som za ňou. Len mi ukázala prostredník a odišla.

,, Čo sa to tu udialo? "opýtal sa Pete ktorý sa nejako pri mne objavil.

,,Videl si tú ženu? Je to tá z parkoviska. Už ani nepočítam koľkokrát ma nazvala kokotom za tie dve stretnutia. Je neznesiteľná! "

,, Ruby? Ona je novou lektorkou jógy. Budeš ju tu stretávať častejšie. "

,, Počkaj! Ty ju poznáš? "zarazil som sa.

,, Hovorím ti, že tu pracuje. Vyzerá zlato. Netušil som, že to je tá tvoja drzá neznáma z parkoviska."

,, Zlatá môže byť, ale má skurvene veľmi podrezaný jazyk. "zavrčala som nahnevane. Kto by nebol po tom ako sa správa?

,, Ja mám podrezané jazyky rád. Možno ju niekam zavolám." zasmial sa pozerajúc na miesto kadiaľ odišla.

,, Tak to ti držím palce! Ten kto bude chcieť tú ženu skrotiť, bude potrebovať najmenej trojmetrový bič. " povedal som mu, na čo sa zasmial.

,, Čo ty vieš čo ja mám doma?"smial sa ako postihnutý.

,, Kokot."zasmial som sa na ňom.

V médiách máte vizualizáciu postáv. Dúfam, že sa vám príbeh páči! ❤️❤️😊😊 V budúcej časti to bude zaujímavé.