Vampire who steal my heart

Čo To...

"Máš ho už?"
"Nemám, ako vyzeral?"
"Hmm, že by ako prsteň?" povedal mi.
"Fajn, ja končím."
"Nie! Prepáč, proste ako starý prsteň, bol na ňom erb našeho rodu."
"Erb rodu? Z akého roku si, prosím ťa."trochu som sa zasmiala.
"Už som ti raz povedal, že som starý, to ti musí stačiť."
"Cintorín!" vykríkla som.
"Čo s cintorínom?"
"Tam si ho musel stratiť, alebo v tej hrôzostrašnej ulici."
"No super, samú ťa tam nepustím." oznámil.
"Asi nemáš na výber. Ja to zvládnem."
Išla som sa prezliecť a potom rovno na cintorín.
Cez deň tá brána nevyzerala ani zďaleka tak strašidelne ako v noci. Keďže dnes boli dušičky, všetci boli na cintoríne zapalovať sviečky a dávať kvety.
Bolo tu nezvyčajne veľa ľudí. Rozhladla som sa všade okolo seba, no bolo asi nemožné tu nájsť prsteň.
Prešla som až na samotný koniec cintorína a stále sa rozhladala po zemi.
"Hľadáš niečo?" počula som hlas nado mnou. Pozrela som sa jeho smerom a uvidela na konáre stromu sedieť nejakého chlapca.
Zoskočil dole a podišiel ku mne:"Myslím si, že hľadáš toto." povedal a v ruke držal prsteň.
"Áno presne to hľadám." natiahla som sa po prsteň, no on odtiahol ruku.
"Počkaj trošku..."
"Nemám moc času, takže keby si mi ho dal, nenahnevala by som sa."
"Felix by raz stratil aj hlavu, keby ju nemal na krku."
"Ty poznáš Felixa?!"
"Jasné, sme najlepší kamoši."
"Takže v tom prípade aj ty si..." nevedela som, že ako to povedať.
Prišiel ku mne úplne blízko a pozrel sa mi do očí:"Môžeš ma kľudne volať Dracula, ale preferujem skôr Jisung alebo Han."
"Ja som Emma, pán Drakula." oznámila som mu.
"Hmm, nečakal som takúto odpoveď."
"No to je jedno, daj mi ten prsteň."
"Slušnosť ti dačo hovorí?"
"Prepáč, ale už to chcem mať z krku."
"Pôjdem s tebou, Felixa som pekne dlho nevidel."

Išli sme teda spolu, neprehovorili sme ani slovo. Došli sme k tej strašidelnej ulici a Han zastal pred ňou.
"Čo to..."
"Ticho, idú sem." prerušil ma.
"Kto sem ide?" spýtala som sa.
"To sa bohužiaľ asi čoskoro dozvieš."
Han mi naháňal ešte väčší strach než Felix a to je dosť čo povedať.
Z ulice začalo vybiehať niekoľko ľudí. Všetci vyzerali akoby mali besnotu. Držala som sa od nich ďalej a nestála im v ceste. Jeden ma však chytil za ruku a tiahol zo sebou.
" Nie! Han! Pomoc!" kričala som.
"Emma!" vykríkol a bežal za nami.
"Pustite ma." vravela som tomu chlapovi.
"Pôjdeš pekne s nami."
"Nie,nepôjde." oznámil Han za nami.
Chlap spolu so mnou zastal a otočili sme sa na Hana.
"Neklamú ma to moje oči? Si to ty?" pýtal sa ho ten chlap.
"Áno som to ja a teraz ju pusť a daj mi ju."oznámil Han.
" Takto sa správaš ku svojmu otcovi?"
"Opustil si ma a absolútne si sa o mňa nezaujímal. Daj mi ju!" vykríkol Han.
"Záleží ti na něj viac ako na mne?"
"Moju odpoveď vieš, teraz ju pusti."
"No dobre, pustím ju, len ešte..." prezeral si môj krk, triasla som sa.
Han rýchlo zakročil a vytrhol ma z jeho ruky. Teleportoval nás priamo k Felixovi.

"No konečne si tu."povedal Felix.
"Tiež ťa rád vidím."oznámil mu Han.
" Han?!"prekvapil sa Felix.
"Tu máš."hodil mu prsteň.
" Zaspal si dobu?" smial sa Felix pri pohľade na Hana.
" Asi hej."
"Takto tu nesmieš chodiť. Idem ti dať dáke moje oblečenie."
"Čo je na tomto zlé?!" Han nechápal.
"Toto sa teraz nenosí, poď so mnou a Emma ty tiež." rozkázal Felix a my sme išli za ním na druhé poschodie.

"Neviem čo má Felix proti tomuto." čudoval sa Han.
"Všetci by si o tebe pomysleli, že si šibnutý." povedal Felix a hodil po ňom mikinu a rifle.
"Navleč si to na seba." rozkázal mu.
"Nechám ti súkromie." povedala som mu.
"Nie. Emma aspoň mi povedz, že ako sa to nosí." otáčal mikinu všelijako.
"To si najprv musíš vyzliecť to čo máš na sebe." čo som to povedala?
Han si vyzliekol jeho pôvodné šaty a ja som mu pomohla obliecť mikinu.
"Tak a je to." povedala som mu a postavila ho pred zrkadlo.
"Vyzerám, inak." oznámil pri pohľade na seba.

"Vyzeráš dobre."
"To mi chceš povedať, že toto sa teraz nosí?" znel vystrašene.
"Zvykneš si na to."
"Na toto?! Asi nikdy."
"Ale prosím ťa, nebuď ako decko."
"Tak, ale toto proste nie je Han Jisung."
"Tak odteraz budeš proste Han."
"Len Han? Hmm. Možno, že to nebude také zlé." povedal a prezeral sám seba v zrkadle.