Cítim to

Predtým Než...

Pred šiestimi  rokmi som sa spoznala s mojím terajším manželom Josephom.  O rok a 4 mesiace, sme mali svadbu, a o nedlho som otehotnela. Ja a Joseph sme vždy chceli dievčatko, no dieťatko bolo vždy otočené chrbtom, takže sme na ultrazvuku nevideli aké je to pohlavie. No po troch mesiacoch sa bábätko otočilo. To čo sme videli bol skutočný šok, boli to dve malé dieťatká, môj manžel a ja sme sa vydesili, pretože to bola dvojnásobná starostlivosť. Spýtali sme sa doktora aké sú to pohlavia, boli to dvojvaječné dvojičky chlapec a dievča. Bábätká som po nasledujúcich šiestich mesiacoch vynosila. Dali sme im mena Jack a Kylie. Nasledovné štyri  roky  všetko prebiehalo v norme. My štyria sme bývali v trojizbovom byte pri meste. Mali sme všetko po blízku, Joseph prácu, Jack a Kylie škôlku. Ja som mala materskú, pokiaľ Jack a Kylie mali 3 roky. No teraz, keď sú starší, musím si hľadať prácu ale bohužiaľ sa mi to  nedarí, takže som na úrade práce pár mesiacov. Po ďalšom mesiaci som mávala často závrate, bolo mi zle, zvraciavala som lenže nebrala som to nejako dôležito. Joseph mi povedal že to podľa neho nie je v poriadku, že by som si mala zájsť k doktorovi. No brala som to na ľahkú váhu. Lenže raz som odpadla, a našiel ma až Joseph keď prišiel z prace. Vtedy som si povedala že toto skutočne nieje OK. Tak som okamžite išla k svojmu doktorovy. Ten ma  poslal k môjmu ginekológovy čomu som sa velmi čudovala. Keď som prišla domov povedala som to Josephovy, a povedala som mu aj ze mi menštruácia mešká viac ako 2 týždne. Ja a Joseph sme si povedali že len nech to nieje tretie dieťa, pretože by sme si museli hľadať nový byt, pretože by sme sa do trojizbového piati nezmestili, boli by vyžšie náklady, viac starostlivosti. Na druhý deň som išla k gynekológovy. Celý čas čo som čakala v čakárni som bola v strese. Vždy sa mi zdá ze čas v čakárni ide veľmi pomaly, no dnes to podľa mňa bolo strašne rýchle. Pozrela som sa na hodinky a bola som prekvapená pretože som tam sedela viac ako dve hodiny. Za ten čas som rozmýšľala co všetko by sa zmenilo keby som otehotnela. O pár minút vyšla sastrička a zavolala. Vtedy mi na čelo vyšli kropaje potu. Doktorka je moja veľmi dobrá priateľka, takže sme sa rozprávali o všeličom možnom, len nech nejdem na ultrazvuk...no asi po piatich minútach mi povedala "No poď Candy pozrieme sa na to". Vtedy som sa skutočne začala triasť. Ako mi robila ultrazvuk, mala som celý čas zavrené oči, no po chvíli som počula "Candy, bude to tretie", vtedy sa mi zastavilo srde.... Do konca návštevy som bola ako bez duše. Keď som vyšla od gynekologičky okamžite som sa rozplakala a rozmýšľala že pôjdem na interupciu. Potom som rýchlo bežala k mame, až mi poradí čo mam ďalej robiť. Keď som k nej prišla celá uplakaná, myslela si že mi Joseph ublížil pretože mama Josepha nikdy nemala rada. Povedala som jej že čakám tretie dieťa a rozmýšľam nad interupciou. Mama ma presvedčila aby som na potrat nešla. Trochu som sa pri nej ukľudnila, vypila čaj a išla domov. Cestu kým som išla domov tak som slzy zadržiavala, no keď som videla Josepha, okamžite som sa rozplakala. Joseph okamžite vedel o čo ide.