❤️My Sister is Just Mine !🖤[BTS FF]

4

Pozrela som sa k smerom k dverám a videla ho tam stáť tiež naštváveno ako som prave ja.

"Čo si misliš že robíš??!" Opítal sa na Jk a šiel smerom ku mne.

"Môžeš vedieť prečo má doriti sleduješ ??!" Povedala som dosť naštvane.

"Tvoj otec ma poslal aby som na teba dával pozor" Povedal a zobral mi kufor z ruky a vrátil ho do skrine.

"Viem sa o seba postarať aj sama už nie som dieťa !!" Povedala som a šla dole do kuchyne.

Jk má sledoval do kuchyne a tam začal zase hovoriť.

"Pokiaľ viem tak ešte nemáš 18 takže ešte si dieťa..." Povedal a šiel ku mne bližšie. Ja som si iba povzdychla a nápila sa vody.

"Kde je moja mama...." Povedala som a pozrela som sa na neho.

"Zostala tam z tvojim otcom"Jk si sadol na stoličku ktorá bola pri baru a ja som v sebe mala chuť niekoho zabíjať.

"Kedy sa vráti ?" Povedala som a dala pohár na linku.

"Neviem ale asi až zajtra... zatiaľ mám tu zostať s tebou.." Povedal a pozrel sa na mňa. Ja som si nervózne povzdychla a šla sa prezliecť.

Jk som dala pižamo a šiel si ľahnúť do hosťovskej a ja zase do svojej izby. Nemohla som zaspať bála som sa o mamu , čo asi teraz robí... Dúfam že sa zajtra vráti skoro.

Ani som sa nenazdalá a už som bola v ríši snov....

[Ráno]

Zobudila som sa na buchnúťye dverí. Rýchlosťou svetla som sa rozbehla že či to nieje mama.... Keď som bola už dole tak som ju videla ako sa na mňa pozrela dosť smutné. Ja som sa k nej rozbehla a silno ju obiala a ona zase mňa. Pozrela som sa na ňu tlačili sa jej slzi do očí. Vedela som že sa niečo stalo.

"Mami čo sa stalo ?" Opítala som sa jej.

"Odpusť mi to....nemalá som na víber" Povedala a z očí sa jej liali slzi.

"O-očom to tu h-hovoriš..."Povedala som trochu vistrašene....

"Tvoj otec ma donútil s-si ho zase v-vziať" Keď to povedala tak som sa začala červenať od zlosti. Najradšej by som sa teraz rozbehla do jeho domu a zabila ho za moju mamu.

"Ako ťa mohol donútiť si ho zase vziať ?!" Zakričala som na celí dom.

"T-to ty nemôžem povedať... prepáč mi to" Povedala a teraz sa silnejšie rozplakala.

Iba som tam stála ako stĺp a nič nevnímala. Zrazu k nám pribehol Jk a zobral moju mamu do jej izby.

Keď odišli tak som sa vybrala do kuchyne a smerovala do šuflíka z príbormy...Vybrala som si malí nôž... Skôr ako som niečo urobila tak mi ho Jk vytrhol z ruky a hodil o zem.

"Si normálna ?!!" Kričal po mňe ale zomnou to ani nepohlo.

Jk sa na mňa chvíľu pozeral a  potom ma obial. Ani som sa nebránila , skôr som to potrebovala.

"Chcem zomrieť" Naraz zo mňa višlo. Jk sa na mňa pozeral a zobral moju tvár do dlaní.

"Takto nehovor....Toto už od teba nechcem počuť... sľub mi to že už to nepovieš !" Povedal a ja som iba odvrátila zrak.