Smrť ku mne prišla,
v sychravý októbrový deň.
„Chyť ma za ruku," riekla,
„zavediem ťa tam,
kde človek nemá tieň,
a krása je v temnote skrytá,
báje nadobúdajú podobu,
bolesť len v pamäti vrytá,
raj aký nemá obdobu."
Držala som za ruku teba,
znamenalo by to ťa opustiť?
Čo je viac, jesť teplý chleba,
piť víno či nemať tieň?
Tu krása je v momentoch skrytá,
bolesť a radosť v jeden deň.
Pritisla som sa bližšie k tebe,
nie, ešte nie je čas.
„Život je tu pre nás,
a my žijeme preň."
YOU ARE READING
Per aspera ad astra
PoetryJe možné hľadieť na hviezdy a nestratiť sa v nich? Je možné dýchať a zadusiť sa? Je možné premýšľať nad nemožným? Je možné písať zbierku básní, úplne náhodných? ...otvorte a posúďte sami... Dokončené: 07.03.2021
