Morská panna s červenými vlasmi DOKONČENÉ

Neznáme Tváre

S Izabelou som strávila zvyšok dňa.
Rozmýšľali sme nad babkinou odpoveďou. Ale nič nás nenapadlo okrem jednej možnosti.

,,Možno tvoja babka bola morská panna." Napadlo Izabelu.

,, To by vysvetľovalo prečo tak miluje more."

Neprišla mi to jediná odpoveď na všetko. Bol tam jeden háčik, čo znamená moja plutva. No to som už nechcela riešiť. Menej ma to zaujímalo ako odkiaľ to babka vedela. Ako som nad tým všetkým rozmýšľala úplne som sa vtom zamotala. Rozhodla som sa s Izabelou že to uzatvoríme, aspoň prednešok.
Doma ma čakala Lisa, ktorá na mňa vybehla medzi dverami.
,, Kedy máš čas?"

,, Lisa, môžem aspoň vkročiť do vnútra?"
Podráždene som jej vysvetlila.

,, Tak kedyyyyyy máš čas?! Pani úžasná."

Surodenecká láska sa nezaprie. Pomyslela som si.

,, Neviem." Odpovedala som.

,,  A kto to má vedieť? Ja?"

Myslím, že to nevie ani zajtrajšok.
Presvedčivo a posmešne zarýpal hlúpy Viktor.
Viktor je Lisin snúbenec. Vkuse sa len doberáme. Očividne jeho to baví viac ako mňa.

,, Teba sa nikto nepýtal, Viki." Povedala som protivne.
Nepáči sa mu keď mu poviem Viki.

,, Lačus, koľko krát ti mám povedať že Viki sa nevolám."
Neuveriteľne aké on dokáže vymyslieť prezývky.

,, A koľko krát ti mám ja opakovať že Lačus je len tvoja vymyslená prezývka."

Viktor už chcel niečo povedať, ale Lisa mu skočila do rečí. ,,Doooooosť!! Musíte zase do seba rýpať?!"

,, Môžme ísť zajtra, a  kde ideme?"

,, Však ti treba šaty. Čo chceš ísť na svadbu v kraťasoch?" Podráždene odpovedala.

,, Hahaha by si sa riadne strapnila." Smial sa Viktor.

To je fakt neuveriteľné, vždy musí ten chlap niečo povedať. Asi sa mi niečo z toho Viktora stane.
Pozrela som sa naňho vážnym výrazom.

Zahučalo mi oznámenia že mám správu.
Izabela mi napísala, že niečo dôležité našla na internete. Ale nejde to riešiť cez sms, bude lepšie ak sa na to pozriem osobne.Okamžite som stým súhlasila, však predsa toto sa nedá riešiť cez sms.
,, Lisa?"

,, Čo?"

,, Zajtra nemôžem, čo tak pozajtra?"

,, Tak kedy zajtra či pozajtra?"

,, Pozajtra." Presvedčené som podvihla hlavu.

,,Tak pozajtra. Nezabudni buď pripravená o 8:30."

Ráno som šla okolo pláže. Bolo 7:25 o 8:00 som mala byť u Izabeli ale chcela som byť unej skôršie. Nemala som záujem si ísť zaplávať. No keď som sa pozrela na krásnu pláž, na záhadnú krásu mora všimla som si dve morské panny. Pretrela som si oči, či vidím dobre. Prešla okolo mňa zvedavosť. Rozbehla som sa a skočila do vody. Rozhodla som sa, že ich budem sledovať. Prvá morská panna mala bielu plutvu a modré trblietky, a ta druha mala modrú plutvu a biele trblietky. Chcela som vidieť tváre morských pann. Otočili sa, ale v tej rýchlostí som sa schovala, bála som sa, že ma uvidia a neviem aké sú, možno by mi aj ublížili. Keď som sa na ne pozrela zostala som obrovskom šoku. Hladkali si žraloka. ,, Ako je to možné? Čo ma ešte prekvapí?" V tom okamihu som sa pozrela na digitálne hodinky, bolo 7:55. Mala by som ísť k Izabele, ale toto si žiadnom prípade nemôžem nechať újsť. Ako som ich sledovala plutva sa mi zasekla pomedzi kamene. Vtedy som začala rozmýšľať iba nad jednou vecou, ako sa oslobodím. Dve morské panny si ma všimli a začali sa približovať.