Horrible Date (Andy Biersack)

(Jednodielka)

Sedím v drahej reštike oproti nádhernemu dievčaťu s gaštanovými vlasmi a zmyselnými "mačacími" očami-znie to perfektne, však? Opak je však pravdou! Nech by bolo toto dievča aj posledné dievča na tejto planéte nikdy by som si s ňou nič nezačal. Cestou do reštiky sa niesla hrdo ako páv (to by som ešte chápal, veď bol po jej boku sám Andy Biersack), neustále si však nakrúcala pramienok vlasov na prst (asi si myslela, že je to sexi), bola nesmierne drzá k čašníkom, hovorila stále len o sebe, používala vulgarizmy a afektovane sa smiala tak, že na nás všetci pozerali. Sedel som oproti nej, rozvalený na stoličke, podopieral si hlavu a snažil som sa udržať pri zmysloch! Bola to jedným slovom-KATASTROFA! Začalo to tak, že po koncerte sme rozdávali podpisy tak ako zvyčajne. Svojou krásou ma hneď upútala-vytŕčala z davu, ale zapáčila sa mi aj preto,lebo bola pekne drzá na Ashleyho, ktorý sa ju snažil zbaliť. A tak som si od nej vypýtal telefónne číslo, čož nie je mojim zvykom! Bola milá a mierne so mnou flirtovala,neboli to žiadne dvojzmyselné narážky, len nežný flirt a to ma dostalo!Neskôr, keď som mal voľno som jej brnkol a pozval ju na večeru. V ten moment sa zmenila tak, akoby mala stvárniť hlavnú rolu vo filme:"Ako stratiť chlapa za 10 dní!" a tak teraz pekelne trpím!

"Povedala som, že chcem len šalát! Ktorej časti z -držím dietu-si neporozumel?!!" jačala na chudáka čašníka, ktorý akosi stále vevyhovoval "jej štandardom"! V tej chvíli som mal toho plné zuby a agresívne som sa postavil div sa moja stolička neprevrátila. Ona sa na mňa šokovane pozrela,nahodil som úsmev:"Musím si odskočiť, odspravedlň ma,"povedal som zdvorilo a s jej dovolením som odkráčal preč. Cestou som sa spýtal toho čašníka či tu majú zadný vchod, vydýchol som si, keď povedal, že áno. Dal som mu nejakú tú stovečku a ospravedlnil som sa za ňu! Zamieril som na záchod a potom k zadnému vchodu. Vedel som, že to odo mňa nebolo správne nechať ju všetko zaplatiť, ale zaslúžila si to mrcha! Keď som vyšiel na čerstvý vzduch zapálil som si cigaretu, asi po desiatich minútach, čo som tam len tak postával v tme som započul jej hlas:"Andyyyyyyy!" zatiahla. Potom sa rozleteli dvere, za ktorými som stál a ona si ma všimla. S hrôzou v očiach som sa rozbehol preč, rozbehla sa za mnou stále volajúc moje meno. "Slečna! Nezaplatila ste!! Vráťte sa, lebo zavolám políciu!" kričal za ňou čašník, ale podľa krokov, čo som za sebou počul mi bolo jasné, že ju nejaká polícia v tej chvíli vôbec netrápila! Ale bol som rýchlejší a túto časť mesta som poznal ako vlastnú dlaň a to aj poslepiačky, keďže bola úplná tma! Žijem vo veľkomeste kde nemajú ani na pouličné lampy,to je úroveň! Ale aspoň sa jej lepšie stratím! Vedel som, že o chvíľu budem pri malej slepej uličke, kde sa môžem schovať. V blízkosti tej uličky som však zahliadol čiernu siluetu, myslím, že ženskú,ale bolo mi jedno, kto to je. Strhol som ju do slepej uličky so sebou a dal dotyčnej ruku na ústa, aby nemohla kričať. Zmietala sa ako bláznivá a musel som vynaložiť veľa síl, aby som ju udržal. Keď som mal istotu, že tá krava v nevedomosti prebehla okolo uličky, kde som sa skrýval zašepkal som:"Prosím, nekrič! Neboj sa! Len som sa tu potreboval pred niekym ukryť!..Teraz dám tu ruku pomaly dole, dobre?" Ona prikývla a ja som sa rozhodol jej dôverovať. Nekričala! "Prepáč, že som ťa vystrašil, ale bolo to nutné!" Kvôli tme som ešte stále nevedel, čo je zač a vlastne som ani nevidel, či je vôbec stále tam, ale podľa dychu, ktorý nebol môj som usúdil,že je! "A...Andy? Čo tu robíš?" ozvala sa neznáma ženská osoba "mal som príšerné rande s jednou šialenou fanynkou, musel som újsť ale prenásledovala ma a.... Počkaj! Ako vieš moje meno? Odkiaľ....." "Asi som tvoja fanúšička, nie?" preniesla to tónom akoby to bolo snáď samozrejmé. "To je otázka?" "Nie, irónia!" predstavil som si akoby asi zakrútila očami. "Myslím, že už je čistý vzduch..." povedal som "ja si to nemyslím, čo ak sa bude tadiaľ vracať späť?" "Nie, prišli sme z druhej strany a späť sa nevráti, lebo zdrhla z reštiky bez zaplatenia..."podotkol som. "Páni, je šialenejšia než som si myslela!" Uvoľnene sme sa zasmiali. Už som konečne chcel vedieť s kým mám tu česť a tak som zalovil v kapse a vytiahol som mobil. Posvietil som si na ňu,rozkošne zažmúrila do ostrého svetla. Mala celé modré vlasy, silno modré oči a pirsing v nose tak ako ja. Vystrúhala nervózny úsmev. "Môžeš to zhasnúť, prosím?" opýtala sa "Prečo?" nechápal som "rozprávanie s mojim najväčším idolom v tme bude asi jednoduchšie!" vysvetlila a tak som zhasol. Ulička sa opätovne ponorila do tmy-aké frustrujúce. Chvíľu ostalo ticho kým ma nepremohol pocit silnejší než ja sám!   "Hej, môžem...niečo skúsiť?" opýtal som sa a nečakal som na jej odpoveď. Priblížil som sa k nej, nahmatal som jej trvár. "Hej, Andy,čo to..."nedopovedala, pretože som pritisol svoje pery tam, kde som myslel, že sú tie jej. Trafil som sa a tak som tu len stál a bozkával úplne neznáme dievča! Keď som sa od nej odtrhol povedal som:"Už pôjdem...zbohom!" a vybehol som z uličky "ale..." snažila sa protestovať, ale jej slová zanikli v pouličnom hluku. Nepoznal som ani jej meno, ale veľmi,naozaj veľmi som dúfal, že ju ešte niekedy stretnem. Viem, že tú tvár by som spoznal kdekoľvek!