*9*

108 11 3
                                    

"Lea vstávaj!" ucítila som dve mocné ruky ako so mnou trasú a príjemný hlas, ktorý sa pokúšal vytrhnúť ma naspäť zo sveta snov.

"Ešte päť minút mami" zafňukala som a otočila sa na druhý bok.

Ešte som sa ani poriadne nezakrútila do paplóna, tu som započula zúfalé povzdychnutie. Podvyhla som kútik pier a znova sa pokúšala zaspať.

*Lucas*

Keď sa zakutrala ešte viac do paplóna, vedel som, že táto situácia si bude vyžadovať radikálne riešenie. Prešiel som ku koncu posteli a opatrne uchopil rohy paplóna. Rýchlym trhnutim som z nej paplón stiahol a priskočil k balkónovým dverám, ktoré som hneď otvoril.

"Vstávaj a toto si beriem so sebou " ukázal som na paplón a odišiel von z jej izby nech sa v kľude prezlečie.

Ja som si to namieril do kúpeľne kde som spravil rýchlu hygienu a trochu si prečesal vlasy.

V izbe som na seba ešte hodil niake oblečenie a po schodoch zcupkal do kuchyne.
Pustil som sa do prípravy raňajok.

*Lea*

Chvíľu som ešte vzdorovito ležala v posteli, no neskôr sa mi chlad vrival natoľko pod kožu, že sa to už nedalo vydržať a bola som donútená vstať.

Obliekla som si teda jeden z mojich obľúbených outfitov a založila ortézu.
Ešte dva dni a už sa viac nevidíme.

 Ešte dva dni a už sa viac nevidíme

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.



(len outfit)

Kriplavo som sa došuchtila do kúpeľne, kde som si spravila rýchlo rannú hygienu, hodila ma seba niaky ten make up a zbehla do kuchyne.

Pri stole už sedel Lucas, raňajkoval a ťukal niečo do mobilu. Sadla som si aj ja a začala jesť. Všade vládlo zvláštne ticho no nevadilo mi to, práve naopak bolo to celkom príjemné.

"Nemysli si, že pokec o tom čo sa stalo ráno ťa neminie " prenikavo prerušil pokojnú atmosféru Lucasov hlas. Venoval mi krátky chladný pohľad, potom sa postavil a išiel odniesť riad.

" Ty dojedz, ja si idem ešte po niake veci a pôjdeme" on odišiel hore a ja som do seba ešte šupla pohár kávy. Svoj aj Lucasov riad som umyla a odložila na svoje miesto.

Medzi tým prišiel aj Lucas. Obuli sme sa a pobrali sa k autu.

Väčšina cesty bolo ticho, kým ho opäť neprerušil Lucas "Počúvam!" Prekvapene som na neho pozrela "No a čo konkrétne chceš počuť?"dúfala som v čo najmenej rozsiahlu odpoveď.

" Všetko! Prečo si tam bola, ako dlho si tam bola, kto bol ten chalan a čo od teba chcel? " moja nádej upadla. "Ako som už povedala, bolo mi zle tak som šla na chvíľu na vzduch, bola som tam niečo okolo 15 minút a ten chalan išiel náhodou okolo a pýtal sa ma či som v pohode, to je všetko" ozaj som si nevedela vymyslieť väčšiu somarina?

STOP *hurting me* pleaseWhere stories live. Discover now