Vlčí návrat

7.kapitola

,, Robíš si srandu Aeron ? Ako to, že som necítila tvôj pach v lietadle a v parku ?" Chytila som ho za golier a vtiahla dnu do domu.

,, Ehm, Sam ? Som trochu mimo." Venoval mi zmätený pohľad.

V tichosti sme sa dostavili do obývačky kde som zatiahla žalúzie. V stotine pred Aeronom stál majestátny biely vlk. Samozrejme ja.
V jeho očiach sa formovalo prekvapenie a rešpekt.

,, Wow, toto som nečakal. Dostal som veľmi dobrý nápad. Poďme sa prebehnúť do lesa." Radostne zvolal.

Už v ľudskej podobe som len prikývla a zadnim vchodom sme mierili do lesa.
V tichosti sme prišli do temnejšej časti kde sme sa obaja premenili. Znovu som sa objavila na bielych labách.
Namieste Aerona stál hnedý avšak nižší vlk. Cez myšlienky som sa spýtala Aerona či by sme si nedali preteky.
On na znak súhlasu zaštekal a rozbehol sa hlbšie do lesa. S radosťou som ho naháňala.

Aeron tu už musel byť, pretože sa pohyboval tak sebaisto. Poznal každú skratku ktorou mohol ísť. Aj keď on bol chlap tak som ho už dobiehala. Trochu som zahryzla zubami do vzduchu aby zrýchlil. On mi venoval len rýchli pohľad v ktorom som rozpoznala strach. Nechápala som prečo, no nemala som šancu dozvedieť sa jeho dôvod. Asi sa pýtate prečo, no dôvod je veľmi jednoduchý. Hneď po tom čo sa pozrel na mňa preletel šíp okolo mojej hlavy a trafil Aerona. Nestihla som poriadne zareagovať pretože som pocítila extrémnu bolesť v zadnej labe. S bolesťou sa moje ešte vlčie telo zvalilo na zem. Z tieňa sa vynoril starý, škaredý a hnusný chlap. Pomaly podišiel ku mne a rozkázal ostatným mužom ktorý tam boli s ním.

,, Toho vlka kľudne zhoďte z útesu ale túto krásavicu si beriem." Dopovedal a venoval mi slizky úsmev. Chcela som mu na to niečo odpovedať no ocitla som sa v tme. Ach, zase tá mne dobre známa tma.

Keď sa moje oči otvorili uvidela som len temnotu. Ruky som mala v putách a v mojej hlave si vyhrával orchester. Najhlučnejším bol asi bubeník.
Po pár minútach si moje oči zvykli na tmu. Zistila som, že sa nachádzal v dosť veľkej cele po ktorej som sa avšak nemohla pohybovať, keďže pri mojej nohe Vynikala veľká, čierna guľa.

Čo ideme robiť ?
Skúsila som sa spýtať mojej inteligentnej vlčici.

'Necítim, že by sme boli zranené. Ale cítim tu iných vlkov, niektoré pachy sú mi povedomé. Myslím, že niekde blizko nás sa nachádza aj Aeron.'

Bože, Aeron. Do čoho som ho zatiahla. Kto nás uniesol ? Dúfam, že je v poriadku.

'Ak ťa to ukľudní tak sa skúsim spojiť s jeho vlkom. Keď zistim niečo nové dám ti vedieť.'
Toto boli posledné slova ktoré som počula od mojej vlčici.

Po pár minútach sa chladnými katakombami rozliehal zvuk veselého pískania. Behal mi mráz po chrbte. Kroky tohto človeka sa zastavili až pred mojou celou. Štrngotanie kľúčov ma len usvedčilo v tom, že je tu omnoho viac vlkov.
Cez dvere vstúpil do vnútra ten istý chlap, ktorý ma strelil. Môj strach vystriedala nebojácnosť. Musela som za každú cenu zistiť kto to je, čo chce so mňou spraviť a čo urobil Aeronovi.

,, Kto si ? Ty jeden starý dedo !" Vykríkla som naňho skôr ako stihol niečo povedať.

,, To sa ešte len dozvieš, dievčatko." Jeho odpoveď doprevádzal slizky úsmev.

,, Čo si urobil s Aeronom ?" Táto otázka ma trápila asi najviac. Aeron sa stal môjmu srdcu veľmi blízky. Nezaujíma čo spraví somnou, keďže ani moja spriaznená duša si namňa nepamätá.

,, Asi myslíš toho svôjho vlčieho kamaráta. Moji chlapi ho bohužiaľ nezhodili z útesu. Takze to znamená, že na tomto mieste tiež. Pádom by si aspoň zaistil rýchlejšiu smrť." Dopovedal a žmurkol namňa.

Prichádzala rada na poslednú otázku.

,, Čo chcete somnou spraviť ?" On sa radostne usmial.

,, Som rád, že sa pýtaš dievča moje. Mame spolu históriu avšak ty o nej nevieš." Venovala som mu len nechápajúci pohľad.

,, Ah, dievča. Som Mike, bývali alfa tvojej spriaznenej duši. Kôli mne si na teba nepamätá. Myslel som si, že sa nedostaneš tak ďaleko a zomrieš od žiaľu. To by Tayler cítil a tak by sa pripravil o svoj život sám. No, takto budem spraviť len jedinú vec. Jediná vec ktorá je pre spriaznené duše horšia ako smrť." Moja hruď sa začala nepravidelne dvíhať. Vedela som čo chcel spraviť. Prosila som všetkých bohov aby mu to nedovolilo, no bolo neskoro.