Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
❄️ My answer will always be a huge smile if anyone asks how I'm doing. ❄️
Na tvári mal výraz, z ktorého bolo ťažké vyčítať nejakú emóciu, všetku bolesť dusil v sebe, mysliac, že to je to najlepšie riešenie. Nikomu nechcel ukázať, že aj on je ľahko zraniteľný, nechcel vyzerať ako slaboch.
Ale jeho červené oči od plaču aj tak dokázali prezradiť veľa. Oči vždy odrážajú pravdu, ktorá sa odohráva v našom vnútri. Môžeme sa snažiť koľko chceme a slovami si povymýšľať rozprávky, no kukadlá, ktorými vnímame tento svet, všetko prezradia.
Nohy ho viedli, sám nevedel , kde sa nachádza cieľ jeho prechádzky a aký má vôbec význam. Len kráčal a rozmýšľal, no hlavne spomínal.
Spomínal na tie zážitky s ním. Jimina bral ako mladšieho brata, na ktorého sa mohol vždy spoľahnúť, dôveroval mu aj keď ľuďom moc nedôveroval, no Jimin bol výnimkou. Bol jeho kamarátskou spriaznenou dušou, no tá teraz odletela do neba a nechala ho tu samého, v smútku a v chlade.
Drobné vločky snehu dopadali na jeho vyperoxidované vlasy, ktoré by aj splývali so snehom napadaným na zemi. Mráz jemne štípal jeho líca a sfarbil jeho bledú tvár do červenej farby.
Únava začala naňho dopadať a zistil, že už nevládze ďalej kráčať. Jeho oči si však všimli pred sebou drobnú kavarieň. Prešiel cez cestu a o chvíľu jeho ruka otvorila dvere malého podniku.
Jeho telom prešlo príjemné teplo, no z jeho duše chlad stále neodchádzal.
Popod nos si zamrmlal pozdrav venovaný čašníčke sediacej za pultom. Tá len zdvihla hlavu a pozorovala pre ňu neznámeho mladíka s kamenným výrazom na tvári, ako kráča smerom ku stolu pri okne. Do ruky zobrala lístok s ponukami a s úsmevom na tvári sa vybrala obslúžiť nového zákazníka.
Podišla k nemu a do rúk mu podala už menovaný lístok, úsmev stále neopúšťal jej tvár. Stála tam a obzerala ho, ako študuje lístok, pričom mu pramienky bielych vlasov spadali do tváre.
,,Už ste si vybrali?" Jej hlas prerušil ticho.
Yoongi zdvihol svoju hlavu od lístka a pozrel sa na ňu.
Tmavé dlhé vlasy jej lemovali okrúhlu tvár, na ktorej žiaril úprimný úsmev a v hnedých očiach jej tancovali iskričky radosti.
,,Ľadovú kávu," povie bez akejkoľvek emócie a pohľad od nej odvráti.
,,To vonku nie je dosť chladno?" Spýtala sa milým tónom, no Yoongi sa len na ňu pozrel a pozdvihol obočie.
S povzdychom sa vybrala pripravovať nápoj, o ktorý si požiadal. Keď už káva bola hotová, položila ju na tácku, no predtým zobrala kúsok papierika a začala naň písať.
"Nie každý deň je dobrý, ale trošku úsmevu nezaškodí."
Papierik položila pod pohár a objednávku mu priniesla.
Do ruky zobral pohár a pomaly sa napil studenej tekutiny, skoro tak studenej ako bol on. Kúsok bieleho papiera sa prilepil o spodok pohára, no aj tak dopadol na stôl. Nechápavo sa díval na tie slová, čo tam napísala a zrak potom presunul na pult, za ktorým sedela a pohľad mu opätovala. O chvíľu sa jej pery zas a znova skryvili do milého úsmevu.
V tej chvíli akoby sa pre Yoongiho svet zastavil a v jeho hrudi cítil zvláštny pocit.
