RIVALKY

Neoznačená časť 1

Nadšenie a zvedavosť bolo na mne vidieť na kilometre, čo bolo dosť nezvyčajné keďže dnes je prvý deň školy. Vlastne tento môj netradičný stav pretrváva už od včerajška, keď mi Bria celá žhavá diktovala novinu, ktorú zistila... Úprimne, musím povedať, že keď som sa dozvedela, že tou novinkou bola nová  spolužiačka moc nadšená som teda nebola, dokonca som bola aj trochu nahnevaná. Nechcela som v našej triede nikoho nového, keďže ako kolektív sme dobrý a nepáčila sa mi predstava, že by ju mal niekto radšej ako mňa alebo že by sa nebodaj páčila niekomu kto sa páči mne. Áno bolo to odo mňa sebecké, ale týmto pocitom sa môžme brániť koľko chceme, stále tu budú a tak ľahko sa ich nezbavíme aj keby sme neviem ako veľlmi chceli. Našťastie, tieto pocity ma po chvíli prešli za čo vďačím len a len Brii, keďže sa rozhodla mi dať kázeň o tom, že niekto nový to len viacej oživí v našej triede. Keď o tom teraz rozmýšla, tak myslím, že Bria mala  pravdu, lebo takúto zostavu v triede tvoríme už pár rokov. 

Z môjho zamyslenia ma prebralo slabé zaklopanie na dvere. Dnu prv nakukla riaditeľkina prefarbená blonďavá hlava a za ňou sa začali črtať rysy čiernovlásky. Po dôkladnejšom obzretí by sa dalo povedať, že je nižšieho vzrastu s trošku pribratejšiou postavou, čo jej však na kráse neuberalo. Peknú tvár s výraznými lícnymi kosťami zdobil náznak úsmevu, ktorý sa odrážal aj v jej orieškových očiach spolu s neistotou. Nevyzerala na nejaký konfliktný typ práve naopak vcelku priteľský, ale ako sa hovorí zdanie môže klamať. Riaditeľka rýchlo pošepkala pár slov triednej a tak rýchlo ako prišla aj odišla. Triedna niečo povedala čiernovláske, za čím nasledoval viditeľný nie moc nadšený povzdych ako odpoveď. Nepočula som o čo šlo, lebo sedím v predposlednej lavici. Je to už istý zvyk, keďže v tejto lavici sedávame s Briou odkedy sme sa spoznali, čo bolo v šiestej triede. Dovtedy sme sa registrovali, ale nebavili sme sa, keďže sme boli každá v inej triede. A teraz? Neprešiel by deň kedy by sme sa nestretli alebo sa telefonicky neskontaktovali. Nie raz na mňa mama kričala, že ako je možné, že mám väčší účet za telefón ako moja rodina dokopy, na čo sa vždy ozval otcov smiech s opoveďou, že ona ako mladá nebola iná a div, že s telefónom dokonca nezaspávala. To je vždy signál, že sa môžem vypariť a ďalšia prednáška už nebude.

Po kratšom tichu sa čiernovláska nakoniec odhodlala prehovoriť:,, Ahojte, volám sa Samantha a pred pár dňami sme sa sem len presťahovali. Všetko bolo strašne narýchlo, sťahovanie, vybavovanie školy, takže vám nemôžem povedať čomu sa venujem a tak, ale aby ste aspoň niečo o mne vedeli tak rada hrám basketbal a trávim čas s kamarátmi.'' 

Po kratšom monológu nasledoval jej neistý úsmev a pohľad smerom k triednej, ktorá jej kývla hlavou na znak súhlasu a poslala ju sadnúť si k Hailey. Uff no to neviem či bol dobrý nápad.

Niežeby Hailey nebola dobrá kamarátka, bože chráň, práveže sa poznáme už od 1.ročníka, čo je slušná doba a vždy sme spolu veľmi dobre vychádzali, no dobre pár nezhôd tam bolo, ale to ku kamarátstvu patrí, no nie? Hailey, hmm akoby som to povedala, je obľúbená u chlapcov kvôli svojej bezstarostnej povahe a ľahkosti, s ktorou všetko vykonáva. Takisto je veľmi veselá a priateľska, takže nie je šanca, že by ste si s ňou nesadli. Taktiež je najlepšia kamarátka Sashy. Úprimne? Z môjho pohľadu je ich kamatátstvo trochu toxické, keďže sa za chrbtom navzájom ohovárajú a potom sú najlepšie kamarátky. Ale však ich kamarátstvo, ich vec a keď im to tak vyhovuje, hold. Síce s Briou rady rozoberáme ich kamarátstvo, no nie tým ohováracím spôsobom, skôr sa čudujeme ako im to ako najlepším kamarátkam mohlo tak dlho vydržať.

Mám taký pocit, že nikto sa moc nesústredí na učiteľkine reči. Aj tak každý rok kecá o tom istom-rozvrh, výlety, správanie, monitor a neskôr keď už vie, že to fakt nemá zmysel, tak nás nechá robiť si čo chceme. Väčšinu času rozoberáme absolútne nepotrebné veci s Bri a Nicolasom a inak tomu nie je ani dnes. Kým sa tí dvaja hádali či sa dajú do misky prv cereálie a až potom mlieko, ako hovorila Bria alebo prv mlieko a až potom cereálie, ako hovoril Nico, som upriamila pozornosť na našu triedu. Ako v každej triede tak aj v našej boli skupinky. Samozrejme aj tu boli klišé skupinky biflošov a športovcov, či už futbalistov alebo hokejistouv.., ale potom sme tu boli my, nedajúc sa zaradiť do žiadnej skupinky, keďže naše záujmy sú rôzne. Chlapci si určite porovnávali svoje letné zážitky s dievčatami a uzatvárali stávky kto koho zbalí tento rok v škole. Stavila by som sa, že už stihli rozobrať aj Samanthu. Vpodstate bifľošky sme mali iba dve, našťastie alebo skôr nanešťastie, ktoré určite už riešili stredné školy a prihlášky a známky.  A takto by som mohla pokračovať ďalej, keby sa moje oči nezachytili na Hailey a Samanthe. To, že sa bavili nebolo pre mňa žiadne prekvapenie, keďže Hailey si obvikle sadne s každým, ale ten ich žhavý rozhovor sa nedal prehliadnuť. Bolo vidno, že si sadli. No uvidíme ako sa to vyvinie neskôr. Moju pozornosť však upútalo náhle ticho pri stole. Ups.