Park Hill Romance (A Yungblud Fanfic)

~PARK HILL ROMANCE~

~♡~

"Why not dreaming, when you can."

~♡~

Som v škole. Ako každý deň užívam si veľkú prestávku a čakám, kedy zazvoní na nudnú hodinu - Geografiu. Zvoní, učiteľka príde do triedy a začne rozprávať aj, keď ju ešte nikto nepočúva.

,,Dnes vám posledné hodiny odpadávajú. Včera nám na poslednú chvíľu volali. Dúfam že sa budete správať slušne a neurobíte nám hanbu."

Všetci sme len prevrátili očami a prikyvovali. Aj keď sme nevedeli o čo ide, lebo nám to jasne že ani nepovedala všetci sme boli happy a presunuli sa do telocvične. Našťastie máme dobré zdroje a dozvedeli sme sa aspoň to že to má byť nejaké vystúpenie. Čakáme asi dvadsať minút kvôli menšiemu meškaniu čo nám nevadí pričom chalani zatiaľ vymýšľajú hovadiny, ktoré robia každý deň. Po čase si všimnem že sme tu iba starší žiaci, takže to bude len pre väčšie decká z čoho sme dostali ešte väčšiu radosť.

A v tom sa to stane, veľké svetlá sa zhasnú a zostanú svietiť len farebné, z každej strany sa začne objavovať taká tá koncertová para a rozrazia sa dvere. Nikto nevie čo sa deje, ale to zistíme hneď na to akonáhle pred nami vidíme Yungbluda, Adama a Michala. Práve pred sebou vidím Dominica Harrisona a neverím vlastním očiam. Začnem jačať jak najviac mi to ide. Pozdravil nás a začal sa nám prihovárať na čo so zo začiatku len prikyvovala a bola duchom neprítomná, keďže som tomu stále neverila a myslela si že to je len sen.

Začal sa nás pýtať rôzne otázky, ktoré som kvôli šoku musím sa priznať nevnímala čo bola značná chyba. Opýtal sa ďalšiu otázku, na ktorú ale nikto neodpovedal. Vtedy som už aj ja začala dávať pozor a rozhliadla sa po okolí no v tom si všimnem že všetci sa pozerajú na mňa. Pozriem sa na Doma a ten sa tiež díva na mňa. ,,KURVA!!" vyletí zo mňa a všetci sa začnú smiať.

Uvedomím si že som to asi fakt povedala dosť na hlas. Ešte že tie učiteľky mali lepšie veci na práci a nechali nás tu samých a on mi nerozumie. Nechápavo sa na mňa pozrel a stále čakal na odpoveď. ,,Prepáč nepočula som otázku." Dom teda otázku zopakuje.

,,Pýtal som sa koľko máš rokov, ako sa voláš a ako dlho už počúvaš moju hudbu?" A ja som s radosťou odpovedala.

,,Som Lysa mám 16 a počúvam ťa už cez rok a pol čiže od začiatku." Nikomu moja odpoveď divná neprišla keďže som pred nimi o ňom hovorila každú chvíľu. Ale jeho zaskočila asi to nečakal. Usmial sa na mňa a ešte sa spýtal.

,,A aká je tvoja obľúbená pesnička?"

,,TIN PAN BOY!" povedala som asi trochu hlučnejšie ale on sa na mňa pozrel s tými úžasnými očami a povedal.

,,Tak prvá pesnička bude pre teba."

V tom som myslela, že odpadnem pozrela som sa na neho s tým najväčším ďakujem a bola som ten najšťastnejší človek na svete. Potom hral ešte pár pesničiek ako sú: I love you will you marry me, falling skies, King Charles, Anarchist a aj ďalšie. Medzi tým sa nás buď pýtal nejaké otázky alebo pár ľudí vybral na súťaže nech je sranda. Celý čas som skákala ako šialená a on sa vždy keď sa dalo pozeral na mňa z čoho som bola trochu nervózna ale veď bol milý a určite to robil, lebo som na začiatku na neho niečím zapôsobila, pomyslela som si. Po tomto mini koncerte, ktorý trval asi dve hodiny sme tí, ktorí sme tu boli mohli ísť domov lebo by sme mali už len poslednú hodinu.

Počas nej by sme sa aj tak moc nenaučili keďže nám Dom sľúbil že sa s ním ešte môžeme vyfotiť a porozprávať. Postavila som sa do rady naschvál ako posledná, aby som si s ním mohla ešte pokecať veď, keď už ho nikdy nestretnem musím to využiť. Čakala som asi 20 minút horšie jak rada na obed ale keď viete že to za to stojí čakáte aj 2 hodiny. Čas som si krátila písaním, hraním sa na mobile a pridávaním na instagram videá z koncertu.

Bola som tým tak zaujatá že som si neuvedomila že už som na rade. Nikto ma na to ani neupozornil keďže všetci postupne odchádzali na obed a Mia s Rosy ma čakali v šatni. Takže som tam stála a usmievala sa do mobilu ako šialená. Adam a Michal tomu nevenovali pozornosť keďže balili aparatúru, jedine Dom tam stál a čakal kedy si ho konečne všimnem na čo ma musel upozorniť zakašľaním. Hneď som odtrhla oči z mobilu a cítila sa za to trápne a začala sa ospravedlňovať. ,,Prepáč, nevšimla som si že už som na rade."

,,To je v pohode o nič si neprišla" zasmial a ja sním.

,,Aj ja by som sa tak usmieval do mobilu keby že mi píše frajerka."

,,Och to nie nemám frajera."

,,Jaj, tak prepáč, to je ale škoda. Také pekné dievča a nemá nikoho." Podotkol a ja som bolo červená až na zadku.

,,To je v pohode a nemyslím si, že som nejaká pekná." Povedala som na čo sa mi iba pozrel do očí a usmial sa. On je tak zlatý keď sa smeje.

,,Čože?" zostal zarazený. Ja som to povedala nahlas? Ešte že mi nerozumie pomyslel som si dnes už druhýkrát a začala sa smiať ešte viac.

,,Nič. Eee...podpíšeš sa mi?" Snažila som sa to zahovoriť

,,Jasne. Chceš aj fotku?"

,,Áno, ďakujem." Obtočil mi ruku okolo pása a vyfotil nás.

,,Asi by som už mala ísť ešte raz moc ďakujem, bol to môj sen ísť na tvoj koncert a konečne som mala tú možnosť." Ani som mu to poriadne nedopovedala a už ma pevne zvieral vo svojom objatí. Najprv som bola zaskočená ale objatie som mu hneď vrátila. Keď sme sa odtiahli usmieval sa od ucha k uchu a pozeral sa na mňa tým pohľadom, ktorý na mňa vrhal celý čas pri vystúpení.

,,Tak ja už asi pôjdem." Bol trochu smutný ale rozlúčil sa so mnou a išla som do malej telocvične pre baby. Boli sme už na odchode, keď mi niečo napadlo.

,,Choďte popredu prídem za vami."

,,Dobre počkáme ťa pred školou." Teraz alebo nikdy povedala som si a vrátila sa do telocvične.

,,Dom!"

,,Ano?" vyzeral byť šťastný keď som sa vrátila.

,,Jaaa...niečo som zabudla." dostala som zo seba.

,,A čo? Mám ti pomôcť?"

,,Netreba." podišla som k nemu a keď to nečakal dala som mu pusu na líco a rýchlo ho objala.

,,Ešte raz ďakujem." a rýchlo som išla preč.

,,Počkaj!!" zakričal za mnou.

,,Jaa... " bol nervózny, bolo vidieť že je nervózny, ale prečo?

,,Dala by si mi číslo?" Spýtal sa nakoniec.

,,Akože moje?" Zarazila som sa.

,,No áno" prikývol s úsmevom.

,,Tak, dobre." usmiala som sa a snažila sa neodpadnúť.

,,Vieš teraz tu zostanem nejaký ten čas, a tak mi napadlo či by si niekedy nechcela niekde ísť?"

,,Pôjdem rada" usmiala som sa neho.

,,Vážne by si išla?"

,,Áno."

,,Super tak ja ti zavolám." Už som sa otáčala na odchod, keď v tom ešte povedal.

,,A ešte jedna vec." Pristúpil bližšie ku mne a dal mi pusu. Pusu na pusu. Pozrel sa mi do očí a povedal.

,,Ja ďakujem." Usmievame sa na seba a pozeráme si do očí. Úsmev mi ,ale dlho nezostane akonáhle sa z reprákov začne ozývať nepríjemný zvuk, ktorý veľmi dobre poznám.

V tom otvorím oči a zistím, že to celé bol iba sen. Sen, ktorý bol najlepší na svete a už nikdy sa nezopakuje.

~♡~

" We got the love but they put out the fire
'Cause they expect us to walk on the wire
We got the love but they put out the fire
'Cause they expect us to walk on the wire."

~♡~