Moje meno je Zack. Ako malý som býval v dedine. Bolo to super. Zelená tráva, stromy, lúky... Bolo to proste úžasné. Až do veku 6 rokov, kedy sa moji rodičia rozviedli... Bol som v šoku. Nechala si ma na starosť moja mama. Presťahovali sme sa do mesta. Ten dom sme ešte nevideli. Len na náhľadových fotkách a tam bol krásny. Keď sme tam prišli, bola to priam katastrofa. Ten dom bol zničený ale hlavne strašidelný. Bál som sa. Bol som v tedi predsa malé dieťa. Ale myslím, že by sa toho domu bál každý. Zvnútra vyzeral ešte horšie ako z vonku. Podlahi škrípali, steny boli plesnivé, smrdelo to tam... Vlastne, bolo to strašidelnejšie ako zvonku. Prvú noc mi mama dala do izby len matrac a periny. Spal som dole v obývačke. Mama bola hore. Ak mám pravdu povedať, nevedel som zaspať a bál som sa, lebo schody z ničoho nič každú chvíľku škrípali, akokeby po nich niekto chodil. Nechápal som, lebo mama už dávno spala, a nikto iný v dome nebol. Na druhý deň, som prišiel do novej školy. Pani učiteľka má privítala s úsmevom. Len tí žiaci má už od prvej chvíle nenávideli. Okrem jedného chlapca menom Marek. On má chápal. Aj on ako malý sa presťahoval... Povedal mi že v tom dome, kde bývam bola kedysi dávno rodina. Chceli ich z toho domu vyhnať, lebo tá rodina bola divná. Nechceli ísť preč. Dom upálili... Zostali iba základy domu, a tí ľudia zomreli. Potom o niekoľko rokov sa dom postavil ale nie do dobrého stavu. Bál som sa ešte viac ako predtým. Spával som dole potom už stále a stále som tam počul divné zvuky, potom už aj buchoty ale videl som aj čierny tieň ktorý vykukoval zo schodov.Potom sa stalo toto. Niečo nám do steny pri schodoch vyrezalo nápis: Vypadnite z tohto domu lebo sa vám stane niečo zlé. Mama tomu neverila, myslela si že som to napísal ja. Ignorovala to, za to ja nie. Na druhý deň, keď sa mama zobudila, bola všade krv. Na stene bolo napísané: Prekvapenie máš pod posteľou.
Bol tam Marek.
