50 Days of life

Day 22

Chladný vietor mi dul do mojej čiernej mikiny.

Ofina mi aj napriek čiapke padala do očí a šteklila ma na ľadovom nose.

Aj napriek mrazivému a suchému počasiu som zimu necítil.

Nerozmýšľal som nad ňou.

Skôr ma trápili iné veci.

Potreboval som si vyvetrať myšlienky.

Ten istý výhľad z môjho okna ma už nudil.

Potreboval som trochu zmeny.

Betónový povrch podomnou nedokázal udržať žiadne teplo, no aj tak som na ňom sedel a obdivoval výhľad.

Šiel som na ten obchod, ktorý mi Yoongi ukázal....

V sne mi to pomohlo, tak som si myslel, že by mi to mohlo pomôcť aj teraz.

Neviem, čím to je, no naozaj to malo niečo do seba.

To ticho, ten vietor, tá vôňa...

Voňalo to, ako sloboda. Neviem, čím to je, no naozaj to vo mne vzbudzovalo pocit slobody. Akoby som nemal nič, nad čím by som rozmýšľal, nič, čím by som sa trápil.

Iba ten pocit toho, že tu môžem sedieť a pozorovať výhľad.

"Jimin?"

Započul som za sebou známy hlas.

Bolo to, ako v tom mojom sne.

Otočil som sa smerom na Yoongiho a zahľadel som sa mu do očí.

"Ty čo tu robíš?"

Opýtal sa ma prekvapene.

Ja som sa naneho iba jemne usmial, no hneď mi úsmev zmizol, keď som spozoroval Yoongiho lesklé a červené oči.

"Prečo si plakal?"

"Nie Jimin, neplakal som."

Povedal a falošne sa usmial.

"Yoongi, plačem tak často, že je to súčasťou každej minúty v mojom živote a poznám, ako vyzerá človek po plači... a ako sa to snaží zakryť."

Povedal som s kamenným výrazom.

Ešte som nikdy nevidel Yoongiho smutného.

A to bol asi aj dôvod, prečo sem prišiel.

"To je jedno Jimin, máš dosť vlastných problémov... a moje prkotiny zďaleka niesu také vážne, ako tvoje problémy."

Hah Yoongi, keby si len vedel...

To ešte nevieš o mojich zdravotných problémoch.

Zajtra som mal ísť do nemocnice.

Znovu.

Bál som sa.

Neviem ani čoho.

Iba som si pamätal ten pocit z minula.

A asi som sa aj bál, čo mi povedia.

Bojím sa umierať.

Bojím sa umierať tak pomaly.

Chcem jednoducho odísť s dobrým a ľahkým pocitom.

No teraz už ani ten nemôžem mať, kedže moje vnútro je na to príliš prázdne.

No nechcem umierať tak kurva pomaly.

Bolí to viac, ako čokoľvek iné.

Preto som sem vlastne prišiel.

Na chvíľu spomaliť čas a s ním aj moje umieranie.

Na zlomok sekundy som si znovu spomenul na môj sen, ktorý sa mi sníval tu na streche...

No potom som možnosť, že by to bol sen zavrhol.

Nevymyslel by som si smutného Yoongiho.

On nikdy nebýval smutný.

Asi som divný, keď som si myslel, že iba ja mám právo byť smutný.

Každý môže byť smutný

Každý má vlastné problémy a každý ich znáša inak.

"Jimin, ty si iba v mikine? Šibe ti? Veď je kosa! Koľko si už tu?"

Prerušil moje zamýšľanie Yoongi.

"Neviem... prišiel som, keď ešte slnko vychádzalo... chcel som vidieť východ slnka... čiže tak 2 hodiny?"

"Jimin, sú 3 hodiny poobede... si tu skoro celý deň! Budeš mať určite horúčku."

Povedal a priložil mi ruku na čelo.

Ja som sa naneho zaškeril.

Toto je ten starostlivý Yoongi.

"Ja to zvládnem Yoongi, vyvetraj si hlavu, máš aj svoje problémy, nie mňa."

"Preboha, veď ty celý horíš! A ty si môj najväčší problém momentálne. Už nevieš, čo hovoríš, poď, zoberiem ťa domov."

Povedal a chytil ma pod kolenami.

Ja som mu obmotal ruky okolo krku a niesol som sa v jeho náručí.

Hlava sa mi točila a cítil som sa slabo.

Akoby moje telo nevážilo ani gram, no ťahalo sa ako smola.

"Jimin, si podchladený a vychudnutý, čo ti to napadlo? Kedy si naposledy pil a jedol."

"Neviem, asi predvčerom? Aa nie, včera som mal pohár vody."

Povedal som ťažko a pomaly.

Usmieval som sa.

Nevedel som, prečo, no usmieval som sa.

"Jimin, ty si fakt blázon."

Povedal a zrýchlil chôdzu.

"N-nie Y-yoongi, ja i-iba niesom n-normálny."

Povedal som a uškrnul som sa.

Moja hlava mi klesla do jeho hrude.

Sálalo z neho teplo.

Moje skrehnuté telo sa jemne triaslo, no bolo mi dobre.

Aspoň na chvíľu som na nič nemyslel...

A cítil sa slobodný...

No teraz sa mi chcelo spať.

Tak veľmi.

Moje oči som ledva držal otvorené.

Ťažko sa mi dýchalo.

"Som v poriadku Y-Yoongi."

Povedal som pomaly a pozrel sa na jeho tvár.

Bola jemná a starostlivá.

Prečo to robíš, Yoongi?

"Jimin, ešte vydrž, už sme o chvíľu doma."

Doma.

Ešte vydrž Jimin.

Yoongi ťa odnesie k ockovi a mamičke.

Ešte....

...vydrž...

......