1.

11 1 0
                                    

  Tae-hyung:
........................................................................
Videl som ho vychádzať zo štúdia, vyzeral trochu skleslo. Chcel som sa mu prihovoriť naozaj chcel, no niečo mi v tom bránilo. Otočil som sa na päte, a rozhodol som sa ísť do telocvične a vytancovať zo seba všetku frustráciu, no hneď ako som spravil prvý krok, moje telo sa samovoľne pohlo smerom k nemu.
........................................................................
Kook:
........................................................................
Všetko okolo mňa bolo tlmené, cítil som sa ako pod hladinou. Obklopený bublinou plnou vody. Všetko sa kazilo a ja som sa mohol jedine prizerať. Vykročil som smerom do telocvične, chcel som zo seba vytancovať hoci aj život, ak by mi to po mohlo sa zbaviť  tohto pocitu. Tesne pred dverami do telocvične som sa načiahol za kľučkou ale zrazu sa mi začala vzďaľovať od dlane. Mierne som zaklonil hlavu a pohľadom som sa stretol s tým jeho. Tváril sa ako keby niečo hľadá, nutne. S povzdychom som sa mu odstúpil.
.......................................................................
Tae-hyung:
.......................................................................
Sledoval som Kooka až k telocvični, aká náhoda, že sa vybral tým smerom ako som chcel ísť ja, stále som zostával pozadu. No ani som sa nenazdal a naše pohľady sa stretli. Zostal som ako omráčený, keď som sa pozornejšie pozrel do jeho práznych očí. Jeho pohľad ublíženej, unavenej a nezaujatej gazely vo mne prebúdzal šelmu, prahnúcu po svojej koristi.
........................................................................
Kook:
.......................................................................
Pri odstupovaní som narazil na ďalšiu osobu. Otočil som hlavu s tým že sa ospravedlním, ale slová sa mi zasekli v hrdle. Tae. Upieral na mňa oči plné túžby. Mojim telom prešli slabé zimomriavky a pery sa mi zachveli. ,, Tae-hyung? Jungkook? No nazdar, vás som tu v tejto pozdnej hodine teda nečakal." Otočil som sa k hlasu ktorý patril Hobimu. Usmieval sa ako slniečko, ako vždy. Jeho úsmev bol hrejiví, ale cez moju bublinu sa lúče nedostala. Prečo som musel stretnúť práve jeho? A ako to, že sa dokázal tváriť ako keby sa nič nestalo? ,, No... chcem si ešte prejsť choreografiu." Odpovedal som mu s hlasom bez emócií. Zimomriavky ktoré som pocítil keď som sa pozeral na Taeho zmizli a ja som bol zase taký ako pred tým. ,, Okej chlapci, tu mate kľúče. A neprežente to, zajtra pred obedom máme skúšku, tak na to myslite. " Hobi mi podal kľúče od telocvične a s pozdravom hodil nohy na ramená a zmizol z môjho zorného poľa.
........................................................................
Tae-hyung:
........................................................................
Ani som nestihol zareagovať na Hobbiho a už sa vyparil. Opäť sme zostali sami s Kookom. Dvere do telocvične boli otvorené a my dvaja sme pred nimi mlčky stáli, do chvíle, kým sa Kook nerozhodol vojsť prvý. Upreným pohľadom som sledoval jeho pohyby a silno rozmýšľal či vojdem aj ja. Nakoniec som sa pohol a našiel si miesto na zemi v rohu telocvične a sledoval ako si Kook pripravuje hudobný podklad ku choreografii. Rozhodol sa pre našu peničku Fake love.  Kto by bol čakal že si vyberie práve toto. Všetko začalo do seba zapadať. Prišlo mi ho ľúto.
........................................................................
Kook:
........................................................................
Nechápal som jeho konanie. Možno si chce tiež prejsť choreografiu a čaká kým si odtancujem tú pre ktorú som sa rozhodol. Dnes zrejme nepôjdem na úplný prah mojich síl. Totižto, nie som tu prvý krát s cieľom úplne sa doraziť. Pomáha mi to nemyslieť na Hobbiho a keď sa moja maličkosť dovalí domov, zaspím ešte skôr ako položím hlavu na vankúš. Počas tancovania prestalo všetko existovať, jedine moje pohyby a hudba, ktorá teraz ovládala moje telo a zamestnávala myseľ. No v kútiku mysle som si stále uvedomoval Taeho prítomnosť, zvlaštne ma to tešilo a nútilo ma to k lepšiemu výkonu.
........................................................................
Tae-hyung:
........................................................................
Sledoval som jeho pohyby, bol tak sexy, a bolo na ňom vidieť, že sa veľmi snaží. Niet divu, že je z neho veľmi dobrý tanečník. Vstal som a zapojil sa do tancovania, no kútikom oka som ho mal stále pred očami. Zrazu sa pesnička samovoľne prepla. A začala hrať nejaká naozaj pomalá. Nepoznal som ju. Kook zostal úplne zaskočený a začal sa červenať. Chcel ju ísť prepnúť no v mžiku sekundy som ho chytil za ruku a tým mu prekazil jeho úmysly. Prekvapený sa na mňa zahľadel. Vyzeral tak žensky. Pritiahol som si ho k sebe a začal sa pohybovať do hudby.
........................................................................
Kook:
........................................................................
Jeho blízkosť a teplo ktoré vyžarovalo z jeho tela, vo mne vyvolalo triašku a ťažko som prehltol. Mohol som si to vysvetliť ako reakcia na blízkosť človeka od ktorej som sa dobrovolne dištancoval. No vedel som že to nieje len taká banalita, reagujem tak preto lebo je to on, kto je tak blízko mňa. Prakticky sme boli na seba nalepený a jeho noha bola medzi mojimi. Neubránil som sa a vzhliadol som k nemu. No jeho tvár bola tak blízko, medzi nami bolo len pár centimetrov. Srdce mi začalo nepravidelne biť a jeho dych, miešajúci sa s tým mojim ma nútil myslieť na to aké by to bolo keby jeho jazyk okupoval moje úta.
........................................................................
Tae-hyung:
........................................................................
Cítil som, že bol rozrušený asi viac ako ja. Nie vlastne ja som bol určite viac rozrušený. Jeho blízkosť, jeho dych, jeho pohyby. A naše tváre neskutočne blízko seba. Rozhodol som sa priblížiť ešte viac, no pri tancovaní sa naše ústa nečakane spojili.
.......................................................................
Kook:
........................................................................
Prekvapene som sa nadýchol, oči som otvoril dokorán, ale neodtiahol som sa. Chvíľku mi trvalo kým som spracoval skutočnosť že sa z časti stalo to na čo som myslel. Váhavo som pohol perami a v duchu som tŕpol čakajúc na jeho reakciu.
........................................................................
Tae-hyung:
........................................................................
Keď začal pohybovať perami, vyrazil mi dych. Tak dlho som na túto chvíľu čakal, tak dlho som o tomto okamihu sníval a teraz sa moje predstavy stali skutočnosťou. Neváhal som Ani chvíľu a pridal som sa. Pohybovali sme perami a tisli sa na seba. No po chvíli mi to nestačilo, chcel som viac. Chcel som cítiť jeho vypracované telo na tom mojom. Jeho teplo. Jedno rukou som ho chytil za pás a druhou som z neho začal vyzliekať jeho rozopnutú košeľu. Padla na zem. Začal som ho tlačiť k stene. A trochu prudšie ho o ňu oprel. Keď som mal istotu, že mi neutečie pustil som z neho ruky a chytil lem jeho trička a vyzliekol ho aj z neho. Pomedzi bozky bolo jasne počuť náš zrýchleny dych.

You've reached the end of published parts.

⏰ Last updated: Feb 02, 2020 ⏰

Add this story to your Library to get notified about new parts!

Love me slowlyWhere stories live. Discover now