I'm finally free-INFINITY(Dokončené)

Kapitola 38

Príjemné čítanie 🥰🥰

,,Pomôžeš mi s výzdobou?"Justine sa postavila nado mňa.
Pozrela som sa na ňu s výrazom-To ako vážne?
,,Katie. Prosím."dlane si šúchala o seba.
,,Ty sa chystáš na svadbu alebo čo?"už mi naozaj liezla na nervy. Posledné dni sa točili iba o párty. ,,Justine. Je to iba párty."pošúchala som sa po čele.
,,Možno rozlúčková."prižmúrila oči.
,,Chystáš sa preč?"zdvihla som obočie.
,,Nie."skrivila obočie.
,,Ani Alex,ani Jack,ani ja. Takže je to iba párty."postavila som sa a prešla ku skrini k liekmi. Pokúšala som sa spočítať zásoby.
Sústrediť som sa nevedela,Justine bola stále so mnou a čvirikala. A to už trvalo štvrtý deň.
Odkedy skončila škola a detí ostalo iba pár,v škole sa zdržiavala málo. Všetko nechávala na vychovávateľky. Vraj aby si zvykli,veď tu nebude dva týždne.
Justine išla za mnou. ,,Ale čo ak..."
,,Justine,počkaj kým sa Diara vráti a povie nám to sama. Dohady sú zbytočné."pozrela som na ňu.
,,Ale čo ak..."
,,Pre boha Justine. Už stačilo!"
zaklonila som si hlavu a zatvorila oči.
,,OK. Prepáč."sklonila hlavu,potom ju znova zdvihla a pozrela na mňa.
,,Môžem ti nejako pomôcť."prižmúrila oči.
,,Konečne rozumná otázka. Áno môžeš. Spočítaj prosím ťa toto."podala som jej ihly.
,,OK."zobrala si ich a začala počítať.
Ja som si zobrala striekačky.
Ticho trvalo iba chvíľu.
Justine sa zhlboka nadýchla.,,Ale potom mi..."
,,Pane bože,Justine!"položila som striekačky a pozrela som sa na ňu. ,,Áno?"
,,Pomoc s párty?"zdvihla obočie.
,,OK. Toto dokončím,keď odídete. Aspoň tu bude ticho."škatuľu so striekačkami som znova odložila do skrine a zobrala som od Justine škatuľu s ihlami.
,,Čo mám robiť?"postavila som sa pred ňu s rukami v bok.
,,Výzdoba?"zdvihla obočie. ,,Diara sa vráti až zajtra. Tá párty bude pre ňu prekvapenie."
,,Nebude."povedala som potichu.
,,Ty si jej to prezradila?"spýtala sa vystrašene.
,,Áno?"prižmúrila som oči.
,,Prečo?"ruky zdvihla do vzduchu.
,,Nehovorila si,že to má byť prekvapenie."zvraštila som obočie. ,,Veď nemá narodeniny."
,,OK."spustila plecia.
,,Prepáč."šepla som.
,,To nič."usmiala sa. ,,Len v poslednej dobe mám taký zvláštny pocit akoby sa malo niečo stať."
,,Možno ťa Alex požiada o ruku."zdvihla som obočie.
,,No to určite."Justine sa nahlas zasmiala. ,,Veď sme spolu sotva dva mesiace."
,,Ale poznáte sa roky."chytila som ju pod pazuchou.
,,Otca by asi porazilo."zachichotala sa.
,,Lebo?"spýtavo som sa na ňu pozrela. ,,Veď Alex je ten najúžasnejší chlap na svete. Je milý,pozorný,je lekár a možno bude aj slávny."
Justine sa pozrela na mňa.
,,Možno chodíš s lekárom,ktorý objavil liek proti malárii."potlačila som ju dopredu.
,,Vidíš! Takto som nad tým neuvažovala. Otec by sa s nám mohol chváliť."Justine zatlieskala.
Zasmiala som sa.
Do domu hier sme išli potichu.
Justine mala v niečom pravdu. Aj ja som mala pocit,akoby sa malo niečo zmeniť. Len som nevedela čo.
Táto myšlienka ma mátala už dlhší čas.

,,Pane bože Justine,ešte koľko balónov? Už sa mi točí hlava."nafukovala som už asi stí balón.
,,Už iba zopár."hodila mi ďalší.
,,Ty asi chceš,aby som upadla do bezvedomia."zasmiala som sa,zhlboka sa nadýchla a začala nafukovať stoprvý.
,,Nebuď padavka."zachichotala sa.
,,Tebe sa to hovorí ľahko,ty ich iba vešiaš."zvraštila som obočie. Stačila chvíľa nepozornosti a spoly nafúknutý balón mi vyletel z ruky.
,,To si spravila naschvál!"Justine sa chytila za tvár. Balón ju presne trafil.
,,A povedala by si mi,ako?"zasmiala som sa.
,,Čo ja viem?"zliezla z rebríka a začala sa smiať aj ona. Potom ostala ticho. Začala som načúvať aj ja.
,,Áááá. Túto milujem!"vykríkla a bežala k svojmu telefónu,aby pridala hlasitosť. ,,A viem,že aj ty."znova kričala.
Keď hudba hrala tak nahlas,že som nepočula ani vlastné myšlienky,Justine pribehla ku mne chytila ma za ruku a začala spievať. Hneď som sa k nej pridala.

It was an angel
I really saw an angel
Open up your eyes, shut your mouth and see
That I'm still the only one who's been in love with me

Kričala som z plných pľúc.
,,Pane bože. To vážne?"za chrbtom som počula Jackov hlas.
Otočila som sa a pozrela na neho.
,,Zasa tento chumaj?"roztvoril náruč.
Pristúpila som k nemu a ,,spievala"ešte hlasnejšie.