Vždy budú ľudia nespokojnými stvoreniami.
Nikdy sa neuspokoja s tým čo majú.
Vždy budú chcieť viac, dokým nestratia aj to, čo majú, pretože dovtedy si neuvedomia hodnotu človeka, ktorého majú pri sebe; ktorý im dáva lásku a všetko čo chcú.
No česť výnimkám. Samozrejme, nejdem hádzať každého do jedného vreca.
Neberme druhú osobu ako samozrejmosť. Nikdy, aj keď sme s ňou šťastný.
Nezabúdajme na fakt, že aj ona je človek a má svoje hranice.
Avšak sú osoby, ktoré dokážu odpustiť, no dokedy?
Aj oni majú pohár, ktorý sa raz preleje a môže skončiť to, čo sa roky budovalo.
Možno sú dni, kedy ste to prehnali a ona si hovorí, že by to vzdala, pretože už nevládze, pretože sa to nestalo po prvýkrát. No potom sa ozvú jej city, ktoré rozhodnú a odpustí.
Avšak ani toto sa nemôže brať za samozrejmosť a bohužiaľ, deje sa to.
Kde sú potom tie hodnoty?
Hodnoty osoby, ktorá je pre vás všetkým?03. 02. 2020 o 18:05
YOU ARE READING
ᴛʰᵉ ʷᵒʳᵈˢ ᵒᶠ ᵗʰᵉ ˡᵒˢᵗ ˢᵒᵘˡ
Teen Fictionʀᴇᴍᴇᴍʙᴇʀ ᴡʜᴏ ʏᴏᴜ ᴀʀᴇ __________________________________________________ᴍʏšʟɪᴇɴᴋʏ, ᴋᴛᴏʀᴇ́ sᴀ ᴀᴊ ᴛᴀᴋ ɴɪᴋᴅʏ ɴᴇᴅᴏsᴛᴀɴᴜ́ ᴋᴜ ᴄ̌ʟᴏᴠᴇᴋᴜ, ᴋᴛᴏʀᴇ́ᴍᴜ sᴜ́ ᴠᴇɴᴏᴠᴀɴᴇ́.