Ráno som sa zobudil v cudzom byte, spokojný ako už dávno nie. Ak som si doteraz nahováral, že mi sex nechýba, v túto noc som sám seba vyviedol z omylu. Včerajšok som si pamätal dopodrobna. Tá žena bola úžasná, krásna aj vtipná. Možno trošku dôverčivá, keď ma pozvala len tak k sebe, aj keď nevedela, čo som zač, no to mi len hralo do kariet. Nesťažujem sa.
Pozrel som sa na mobil, aby som zistil čas, a vzápätí vyskočil z postele. Mal som ráno vyzdvihnúť deti a práve som zistil, že je jedenásť hodín. Neviem, kedy som si vypol zvuk, no niekoľkokrát mi volala Leona aj Bruno. Ja hlupák!
,, Kurva! "potichu som zanadával a hľadal po podlahe svoje rozhádzané oblečenie. Loira sa pomrvila na posteli. Bol som rád, že mám pamäť na mená.
,, Kam ideš?" opýtala sa ma rozospato.
,, Prepáč, zabudol som, že musím ísť dnes po súrodencov. Bol som dohodnutý s rodičmi. "predstavil som jej skrátenú verziu skutočnosti.
Len prikývla a nerobila scény, že odchádzam. Za to som bol vďačný. Na rozlúčku som ju pobozkal, hoci mi bolo jasné, že už ju nikdy neuvidím. Nechcel som byť ako ostatný bastardi, ktorí ženu len tak odkopnú po spoločnej noci, no bol som ním. Dnes áno. Po prvýkrát v živote.
Dostal som sa domov, prezliekol sa a zavolal si taxík. Stále som mohol mať alkohol v krvi, a preto som nechcel ohroziť deti.
Je nepraktické všade chodiť motorkou, budem sa musieť poobzerať po nejakom lacnom aute. Čím skôr tým lepšie.
Deti na mňa v dome radostne vyskočili a v pohľade ich rodičov som videl vďačnosť za to, aký máme pekný vzťah. Videl som to v každom ich pohľade či geste.
Vnútili mi jedno zo svojich áut, aby som nebol s deťmi závislý na taxíku. Nakoniec som zhodnotil, že som nepil až tak veľa. Navyše neboli by pokojní, ak by sme išli taxíkom. Tak sme nasadli do bieleho BMW.
O pár minút som parkoval pred bytovkou a deti sa rozutekali ku dverám. Toto bol ich druhý domov. Mal som na ramenách ich ruksaky s oblečením, Ruth mala s motívom Ľadového kráľovstva a Luke so Sonicom, a v ruke nejaké hry, ktoré doniesli. Mal som pocit, že to bola polovica ich detskej izby.
Zručne som odomkol dvere a hodil ich veci do izby na posteľ. Upravil som si tento byt, keď som sa sem nasťahoval. Izba, ktorá patrila Leone a Brunovi, bola prerobená na peknú detskú izbu. Vždy som tam mal pre nich aj nejaké hračky.
Deti boli hladné, tak som im pustil rozprávku a vrhol sa do varenia. Keď som mal pokrájané zemiaky, zazvonil mi telefón.
,, Prosím? "pridržal som si telefón pri uchu ramenom a vzápätí som sykol, keď na mňa vyprskol olej z panvice.
,,No ako si dopadol?" ozvala sa Ruby.
,, Si nejaká príliš zvedavá. "zasmial som sa.
,, Som, priznávam. Mám to od narodenia. Trafila som sa do tvojho vkusu, o ktorom si ani sám nevedel?" opýtala sa.
,, Áno, trafila a ja ti ďakujem. Bál som sa, že mi vrazí, keď som ju pobozkal. " priznal som sa.
,, Je to očividne otvorenejšia žena, než si ty zvyknutý. Asi polovica žien na planéte je mimo tvoju konfortnú zónu. " robila si zo mňa srandu, no ja som to nebral vážne.
,, To máš asi pravdu. Kedy sa stretneme znovu? " opýtal som sa so smiechom. Aj mňa charakterizovala zvedavosť. Chcel som zistiť, aké má so mnou plány a čo všetko ma chce naučiť. Či zo mňa nechce vymazať toho dobrého chlapca, ktorý vo mne vždy bol a asi aj bude. Sám si to už priznávam.
,, Teraz robím, ale budúci piatok by som mala mať voľno. Ešte mi zavolaj a dohodneme sa." pohotovo mi odpovedala.
,, Možno sa ešte stretneme vo fitku alebo niekde zrazíme. " zasmial som sa. Naše náhodné stretnutia naozaj neboli v poriadku. Každý normálny človek, by to považoval najmenej za podozrivé.
,, Uvidíme. "zasmiala sa a zložila.
Ja som odložil telefón a dovaril obed.
Deti si oblizovali všetky prsty. Musel som sám seba pochváliť, aký šikovný kuchár som.
,, Kam by ste chceli ísť, decká?"opýtal som sa ich, keď dojedli. Nemal som v pláne ich nechať celé dva dni zavreté u mňa. Chcelo to nejaké aktivity, aby nemali toľko energie.
,, Otvorili taký detský preliezkový park v meste!" zahlásila Ruth. Len som sa na ňu šokovane pozrel. Odkiaľ má sedemročné dieťa takéto informácie?
,, Mamina mi to spomínala." hneď mi odpovedala na moju nechápavosť.
,, A vieš kde to je? "opýtal som sa a zároveň siahal som po mobile.
,, Niekde v meste!" zvolala a ja som sa zasmial. To je celkom široký pojem.
Mapy v telefóne mi vyhodili presne to miesto, ktoré spomínala. Bolo to určené pre deti od 3 rokov, takže hádam sa tam neprizabijú.
,, Dobre, príšerky, prezlečte sa a pôjdeme." usmial som sa na nich a sám zamieril k sebe do izby.
Nakoniec som pomohol Lukovi sa obliecť a mohli sme vyraziť.
Rapotali mi celú cestu o tom, ako sa tešia, aký som super a že Luke bol na takom niečom zo svojej škôlky. Sú to ukecané decká, ale to som na nich vždy zbožňoval. Nedá sa nenakaziť ich pozitívnou energiou. Som tak strašne rád, že sú ešte malými deťmi. Nezkazenými a čistými. Keď prídu do puberty, tak sa Leona a Bruno budú môcť zblázniť. Zatiaľ sú pokojné a milé detičky, no ak budú rovnakí ako ich rodičia, tak to teda gratulujem... Bude to v tej domácnosti vyzerať naozaj zaujímavo.
Dúfam, že im víkend, ktorý som im umožnil, pomôže.
Práve som vchádzal na parkovisko v meste, bolo len kúsok od daného ,,parku". Išiel som opatrne. Nikdy by som si nedovolil ohroziť tie dve príšerky vzadu.
Zrazu sa mi niečo, teda niekto, hodil pod kolesá. Len tak-tak som stihol zastať.
Takmer som nahlas zanadával, keď som sa pozrel do tých očí podobných búrke.
Ospravedlňujem sa za dlhú dobu bez časti! Už je to moje ospravedlňovanie sa asi aj hlúpe, ale chcem len povedať, že ak nemám poriadnu spätnú väzbu, tak mám stále menšiu chuť písať. Samozrejme to nie je jediná vec, súvisí to aj s časom, ktorý ma občas blokuje tiež.
V mojej hlave mám už príbehy dokončené, ale je občas ťažké dokopať sa k písaniu. Občas sa to proste nedá a ja sama vidím, ako tá kapitola vyzerá, keď sa k nej prinútim. Nie raz som ju celú zmazala, keď som si uvedomila, ako hrozne je napísaná. Nesťažujem sa, píšem pre seba a tých pár ľudí, ktorým sa to, čo napíšem, páči. Občas sa k tomu, ale nedá prinútiť, hlavne keď máte vlastný život a svoje aktivity.💔💔💔
Nebudem sľubovať kedy bude ďalšia časť, ale modlím sa za to, aby som sa k tomu ešte tento týždeň dostala.
Pekný zvyšok večera! 💕💕💕
YOU ARE READING
Bojovný
RomanceAlex to nikdy nemal v živote ľahké. Keď bol malý zomrela mu mama a celý život ho vychovával strýko. Otca nikdy nepoznal. Alex je teraz dospelý a snaží sa osamostatniť. Jeho strýko má vlastnú rodinu, do ktorej síce úplne nepatrí, no cíti sa tak. Alex...