Sadol som si na schody pred budovou a snažil sa rozdýchať túto situáciu.
Oni sú tam snáď všetci na hlavu postavení...Ako môže začať točiť bez toho, aby si skontroloval, či je zaostrený obraz. To je akoby som šiel do obchodu a nechal si doma peniaze....
Vybral som si mobil z kapse z nohavíc a prezeral si ohlasy pod ostatnými videoklipmi."A tak..snáď sa im to bude páčiť." mrmlal som si sám pre seba.
Zrazu som počul buchnutie dverí a predo mnou sa objavil tieň, ktorý tvorilo telo osoby za mnou.
Otočil som sa a s prižmúrenými očami som sa pozrel osobe do očí, lebo mi svietilo slnko do tváre."Tak čo? Ideme to dotočiť?" prisadla si ku mne osoba.
"Ja neviem Jimin...absolútne tam nemám chuť ísť, keď vidím akí tam sú neschopní.." podoprel som si hlavu.
"Ale kašli na to..veď sa to stalo prvý krát" snažil sa nadľahčiť situáciu.
"To chápem..ale tento videoklip točíme už dosť dlho..už ma to štve" skotroloval som čas na telefóne a postavil som sa.
"Dávam tomu poslednú šancu" povzdychol som si a vybral sa smerom k dverám.
"Ozaj..opráš si zadok" zasmial sa Jimin a išiel za mnou.
"Ozaj..pozeraj sa radšej pod nohy" zasmial som sa, lebo som videl na zemi poriadne veľký šuter.
"Čo? Preč-.." ani to nestihol dopovedať a už ležal na zemi.
Vo dverách som videl náš odraz a takisto aj to, ako sa Jimin strepal. Okamžite som prepadol v hurónsky smiech.
"Hahaha, hrozne vtipné, váľam sa z toho po zemi" povedal ironicky.
"Ale ty na tej zemi naozaj si" zasmial som sa znova.
"Ach..nabudúce už držím hubu" postavil sa a šli sme teda naspäť.
YOU ARE READING
•butterfly effect• ●KookV●
FanfictionStačilo jedno rozhodnutie a život sa mi otočil o 180°.🦋