❤❤❤
Venujem tanamichlova
❤❤❤
Amína
Lúč dopadajúci na moju pokožku, ma prebudil ako letmý bozk, ktorý dostávam od Bena. Pootvorila som oči, aby som sa naozaj presvedčila, že je ráno. Bolo.
Na oblohe už žiarilo slnko, čím oznamovalo nový deň.
Porozhliadla som sa na okolo. Bola som v Benovej izbe. Jeho steny boli prázdne. Povrch mali tmavé farby. Na okne boli žalúzie stočené tak, aby svetlo dokonale dopadlo na jeho posteľ.
Hneď som sa musela usmiať, keď som zacítila na svojom bruchu silný stisk. Benova ruka si ma privinula k sebe bližšie.
Bol hore. Teda už nespal.
Jeho oči boli stále zatvorené. Rovnako ako ja aj on si užíval tento moment. Obom sa nám nechcelo vstať.
Ja som sa otočila k nemu, aby som mohla sledovať každý jeden čŕt tváre. Už dlhšie som uvažovala, že by som ho skúsila nakresliť. Možno len takú obyčajnú perokresbu. Určite by jeho kresba triumfla ostatné moje kresby.
Každý jeho kúsok tváre som sa nemohla vynadívať. Stále som tonu nemohla uveriť, že sme akosi spolu. Zrejme ti tak malo byť. Naše srdcia sa našli.
Preto som si zaumienila, že ho naozaj nakreslím. Teda aspoň na ten výkres.
Vždy to tak bolo. Ak má nejaká vec oslovila, už bola na papieri. Proste vtedy ma akoby nakopne múza. Ako teraz Benjamín. Myslím, že sa naozaj na mne zasmeje, keď ho začnem volať moja múza.
„Amína, fakt nemáš nič lepšie na práci ako sa na mňa dívať? Neviem ako dlho. Ale už to bude aj hodina. Tvoj pohľad cítim. Priam sa mi zabodáva do všetkých strán." Zamrmlal rozospato.
Jemne som sa mykla.
Naozaj som nečakala, že prehovorí. A ešte nie toľko slov za sebou. Bola som mierne zaskočená. Nie len že mi prerušil tok myšlienok ale mi aj vyčaril na perách úsmev.
„Na to ti nič nepoviem, lebo sa ti zdvihne nos." Prehovorila som s malým smiechom.
Myslím, že Benjamín už viac namyslení nemôže byť.
„Tak prestaň s tým." Znova mi pri perách zamrmlal.
„S čím?" Zažartovala som. Veľmi dobre som vedela, že narážal na to, aby som ho prestala sledovať ako dospáva. Len keď ja som si nemohla pomôcť. Kto by odolal tak nádhernej bytostí?
„Bože." Zvraštil obočie. To už sa otočil na druhý bok. Mne vystrčil akurát tak svoj zadok.
„Pchá." Odula som spodnú peru. To som sa už sama vyhrabala spod periny. Zaumienila som si dať krátku sprchu, ktorá ma na ráno nabudí. Teda aspoň myslím, že je ráno.
Natiahnem sa za mobilom a zistím, že už je desať hodín. Popri tom som postrehla správu od Kyle. Teraz nemala náladu mu odpísať. Tak som len svoj mobil odložila naspäť. Radšej som si tu správu ani neprečítala, inak by ma to nútilo odpísať.
„Ešte chvíľku zostaň." Benove ruky ma chytili za môj úzky driek.
Jeho oči, ktoré sa mi tak zarývali do duše s krásnou modrou farbou ma sledovali. Celú si ma prezeral. Potom sa zatváril nechápavo. „Nešli sme spať nahý?" Jedno obočie popri tom nadvihne.
„Áno." Pritakala som mu hneď ako narážal na jeho tričko. „Ale v noci mi bola zima, tak som si obliekla prvú vec, ktorú som mala po ruke." A tým bolo tvoje krásne voňavé tričko, pomyslela som si.
„Si ma mala hneď zobudiť. By som ťa zaraz ohrial." Nezabudol sa pri tom uškrnúť.
To len ja môžem v tom vidieť druhý zmysel. Určite aj Ben, preto ten úškrn.
Stále mu nezmizol. Potiahol ma k sebe bližšie, tak že som už, ani neviem ako, ležala na ňom. Ten mal stále ten istý úškrn. Jeho ruky chytili môj nahý zadok. „Vidím, že už moje trenky si si nevzala."
Samozrejme, že si nenechal ujsť túto poznámku.
„Benjamín!" Začala som trucovať. Chcela som ísť do tej sprchy a nepočúvať tie jeho dvojzmysly.
On bol totiž stále nahý, tým pádom som cítila jeho prirodzenie. Sama som sa musela kontrolovať, aby som nepodľahla túžbe.
„Mám jeden nápad." Chrapľavo vypustil z úst pár slov, ktoré mi v tom momente prebehol po chrbte mráz.
Ani nečakal, čo na to odpoviem. Ani nečakal, že budem protestovať. Sám dobre vedel, že aj keby som nesúhlasila, jemu sa povolil. On bol vždy ten dominantný. Aj teraz to tak bolo.
„Dáme si spolu tú sprchu." Jeho ruky ma pevnejšie chytili za zadok. Pomaličky sa zdvíhal z postele. Ja som si len okolo neho zaháčkovala nohy, len aby ma nemusel držať celou váhou. Predsa stával z postele.
Troška som mala pochybností, či nie som ťažká. Nevyzeralo to, že mal s tým problém. Práve naopak. Pomaličky sa som ňou postavil a pomalým krokom dokráčal k tej sprche, ktorá bola hneď vedľa jeho izby.
V kúpeľni nás zamkol.
„Vládzeš?" Neisto som na neho pozrela.
Ruky mal naozaj napnute. Žilky na rukách mu pekne navreli ako inokedy. Naozaj som musela byť ťažká. Predsa som mala päťdesiat jedna kíl.
„Neboj." Ťažko z neho vyšlo. Sám sa prekonával.
Dotrepal sa som ňou k sprchovému kútiku, kde si ma otočil k sebe zadkom. Úplne opačne ako som bola do teraz.
Jeho doškriabaný chrbát po včerajšej vášnivej noci som mohla zbadať v malom odraze, ktorý sa odrážal od zrkadla ad umývadlo. Škrabance bolo dostatočne vidieť. Boli čerstvé a sýto červené.
Svojou pýchou sa obtrel o môj rozkrok a zadnú časť zadku. Vzrušovalo ma to. Nezabudol pustiť popri ton sprchu, ktorá visela. Z hora na nás padali kvapky teplej vody. Bola skôr taká vlažná, než horúca alebo zimná.
„Tak po tebe túžim. Sám sa nemôžem kontrolovať. Hlavne, keď vidím ten tvoj sladký zadoček." Pri uchu som začula jeho mužský hlas.
Jemne som zastonala. V sebe som zacítila ako do mňa vrazil a párkrát to zopakoval.
To už ma svojimi rukami chytil za tie moje a tak do mňa prirážal. Pevne som ich zovrela. Takto z rána to bol iný pôžitok.
