Včera sa konal otcov pohreb. Neznášam pohreby. Každý je v čiernom a všetci spomínajú na zosnulého. No dnes je nový deň a nový začiatok môjho života. Dnes sa sťahujem k svojej nevlastnej matke, lebo nikto iný mi už nezostal. Viem, je naozaj „super“ mať len nevlastnú matku v svojich sedemnástich rokoch. Mama zomrela pri mojom pôrode. Vcelku sa na ňu podobám. Mám hnedé vlasy po lopatky a veľké tmavohnedé oči. No koniec premýšľania. Beriem si kufre a pomaly odchádzam z hotela. ,,Prosím Vás, zastavte.“ Zamávala som jednou rukou na žltý taxík. Zastavil a ja som si do jeho kufra vložila svoje dva kufre. Konečne som nastúpila. Otočil sa ku mne mladý a pohľadný muž. Mohol mať tak o päť rokov viac ako ja. ,,Tak, kam to bude?“ ,,Prosím na vlakovú stanicu.“ Pokývol hlavou a o dvadsať minút ma vysadil rovno pred mojím nástupišťom. ,,Bude to desať.“ Podala som mu bankovku a rýchlo som vystúpila z taxíka aj so svojimi kuframi. Pozrela som sa na hodinky. Takže, mám ešte nejakých pätnásť minút. Rozhodla som sa teda, že si pôjdem kúpiť bagetu a nejakú vodu. O pár minút už ohlasujú môj rýchlik. Tak teda si vykročím a nanešťastie vrazím do jedného chlapca. ,,P-prepáč.“:povedala som mu pozrela som sa naňho. ,,To sa stáva.“ Usmial sa a zdvihol si bundu zo zeme. Pokývla som hlavou. ,,Ideš týmto vlakom?“ ,,Hej.“ ,,Aj ja, mohli by sme sedieť vedľa seba. Aspoň by sme sa cestou nenudili.“:navrhol. ,,Budem rada.“ Nastúpili sme do vlaku a obsadili sme si jedno kupé len pre seba. ,,Prepáč, nepredstavil som sa ti.“ Podal mi ruku. ,,Ja som Christian.“ ,,Summer.“ ,,Máš veľmi pekné meno.“ ,,Ďakujem.“:usmiala som sa naňho a vyložila som si nohy na sedadlo oproti. ,,Kam cestuješ?“ ,,Idem k mame do Cheyenne. A čo ty?“ ,,Náhodička.“:žmurkol na mňa. ,,Máš tam rodinu?“ ,,Nie, vlastne ja tam mám prácu. Mám robiť ochrankára pre jedno dievča.“ ,,Ochrankára?“:uškrnula som sa. ,,Hej. Ale ona si bude myslieť, že som jej kamarát. Budem ju mať strážiť pred zlými vecami.“ ,,To by som bola veľmi zvedavá, ktorý rodič je tak hlúpy, aby nechal strážiť svoje sedemnásťročné dieťa.“ ,,Lenže ja tú prácu aj tak potrebujem.“ ,,Jasné.“ Cesta ubiehala veľmi rýchlo. Chvíľu sme spali, potom sme sa rozprávali a zasa sme zaspali. O deviatej ráno ohlásili príchod do Cheyenne.“ Zobrali sme si batožiny a išli sme pred vchod hľadať voľný taxík. ,,Ahojte!“ Obzerám sa za známim hlasom a vidím svoju mamu, ktorá sa k nám blíži. S Christianom sme na seba spýtavo hľadeli. Mama ma rýchlo objala a potom svoju ruku namierila na Christiana. ,,Ty budeš ten, čo som ti dala tú prácu však?“ Prikývol. ,,Ty si mi zabezpečila opatrovateľa?“ : vyvrieskla som na ňu trochu hlasnejšie ako som mala v pláne. Určite to nemyslela zle, ale kamarátov si viem nájsť aj sama. Mama sa na Christiana zamračila. ,,Prečo si jej to povedal?“ ,,Nemyslel som, že to bude práve Vaša dcéra.“ Prikývla. ,,Tak nič, a máš kde bývať Christian?“ ,,Vlastne nie.“ ,,Takže bez práce ťa nechať nemôžem.“:povzdychla si. Pozerala som na ňu krivým pohľadom. Christian sa mi začal páčiť, no ona ma len pred ním strapnila. Zobrala mi jeden kufor a zamierili sme k jej autu. ,,Čo povieš, keby si býval u nás?“ ,,Ďakujem, veľmi rád.“:usmial sa na ňu.“ Naštartovala auto a viezli sme sa po lesnej cestičke do nášho nového domova.
