Concert(WDW)

11

Potom ako sme dorazili do Washington-u sme išli hneď na hotel tam sme sa len zložili a išli do nemocnice. Prišli sme na recepciu kde stála na môj vkus až moc zmalovaná, vyperoxidovaná blondínka s omietkou na ksichte. " Dobrý deň. Mali by tu ležať členovia Why Don't We" povedala som rýchlo. " Áno ležia tu ale pokiaľ nie ste rodina nemôžete ísť za nimi." Kurva, to je taká krava." Som jeho priateľka," " Áno ste jeho priateľka ale nie manželka takže smola." A dosť?! Už mi lezie na nervy. " Počúvaj ma moja zlatá. Mňa nezaujíma čo rozprávaš ty ja chcem vidieť môjho priateľa. A ak chceš vidieť nahnevanú tehotnú ženu len pokračuj a ja za seba neručím!?" Povedala som jej. Ona na mňa zo strachom v očiach pozrela a začala niečo hľadať na počítači. " Pán Besson izba 331, pán Herron izba 332, pán Marais izba 333, pán Seavey izba 334 a pán Avery izba 335." Ani som jej nepoďakovala len som išla za Zachom. Tate na mňa nechápavo pozerala keďže som povedala, že som tehotná. Nie som len proste musela som si nájsť nejakú výhovorku aby mi povedala číslo Zachovej izby. Vybrala som sa do Zachovej izby. Hneď ako som vošla mi pohľad padol na Zacha celého dobitého ležiac na posteli. Prišla som ku posteli a pritiahla si stoličku, ktorá bola neďaleko postele. Sadla som si na ňu a chytila Zacha za ruku. "Zach, prosím preber sa. Ak sa nepreberieš neviem čo budem robiť. Doma ťa čaká dcéra, ktorá ťa poriadne ani nevidela. Toto nám nemôžeš urobiť." Dopovedala som už s plačom. Ja viem som citlivka ale keď bude váš priateľ a otec vášho dieťaťa ležať v kóme budete sa cítiť rovnako. U Zacha som pobudla až do večera potom som išla domov za Hope. Ach bože, moje malé slniečko. Ešte nemá ani mesiac a už sa tak veľmi podobá na Zacha. Po sprche a uspatí malej som išla aj ja spať.
O 2 mesiace:
Za Zachom chodím každý deň. Trávim tam celé doobedie a aj poobedie. Takto tam chodím už 2 mesiace ale žiadna zmena.  Zacha chcú odpojiť, pretože predsa je to už nejaká doba. Nechcem aby ho odpojili nemôžu ho odpojiť! "Zach, láska prosím preber sa chcú ťa odpojiť. Ja.. nezvládnem keď tu nebudeš aj malá Hope cíti, že nie si s nami. Prosím veľmi ťa prosím zabojuj a zobuď sa" to boli posledné vety predtým ako som odišla. Všetci sú už ako tak v poriadku. Jack pobudol v nemocnici najdlhšie. Našťastie sa ukázalo že s chrbticou nemá nič vážne a môže v pohode chodiť. Ostatní boli doma už do 2 týždňov. Len Zachovi to trvá dlho. Láme mi srdce predstava, že ho odpoja a ja už neuvidím jeho úsmev a nebudem počuť jeho smiech, že nebudem počuť všetky hlúposti ktoré rozpráva a ako sa vždy urazí keď niečo zle naňho povieme. Zajtra ho majú odpojiť. Nechcem byť pri Tom. Na ďalšie ráno som sa zobudila na bolesť hlavy. Očí som mala opuchnuté a celé červené. Obliekla som sa a išla do nemocnice. Práve sme boli v jeho izbe a išli ho odpojiť keď zrazu...
★★★★★★★★
Tak zlatíčka tu to ukončím nech sa tešíte na ďalšiu časť. I love you all ❤️