✓THE END✓ - Kapitola 44

4 0 0
                                    

"Podľa mňa ho vyšetrujú, prípadne operujú. Neviem aké veľké mal zranenia, ale usudzujem, že keď mal pás, tak že nemá veľmi veľa zranení." Hovoril si pre seba. Pohľadom preskakoval z Kim na cestu. "Si v poriadku?" Opýtal sa jej a chytil ju za ruku. Smutne na neho pozrela.

"Čo myslíš?" Pritisol jej ruku.

"Som tu s tebou." Usmial sa na ňu.

V nemocnici sa opýtali, kde ho previezli.

"Operujú ho. Musíte vydržať," odpovedala zdravotná sestra a ukázala im, kde ho nájdu.

Patrick sa usadil na nepohodlnú lavičku a podoprel si hlavu. Kim nervózne kráčala po chodbe. Prešli snáď hodiny, pokiaľ sa otvorili dvere na operačnej sále.

Kim zrazu počula vŕzganie dveri a vzápätí sa otočila.

"Tak ako je na tom?" Pribehla k lekárovi Kim. On si len povzdychol a Kim začali tiecť dole tvárou slzy.

"Má veľmi silný otras mozgu a má poškodenú miechu. Držíme ho v umelom spánku, pretože nevieme vám zaručiť, že sa dožije zajtrajšieho rána," povedal.
Kim sa zahmlilo pred očami.

Nevedela zo seba povedať ani slovko a telo jej tak veľmi ochablo, že zrazu cítila ako pomaly padá a ona stým nevedela nič spraviť. Nevnímala realitu. Boli to veľmi pomalé sekundy. Tušila, že sa blíži jej koniec a zomrie s Tomášom.

"Kiiim.." Bolo posledné slovo, ktoré počula...

Pomaly sa jej vracali zmyslové orgány. Cítila pach, ktorý poznala, lenže nemala potuchy odkiaľ. V diaľke počula ľudí, ktorí veľmi silno a rýchlo rozprávali.

Pomaly otvorila oči a poobzerala sa. Ležala na bielej perine a pri nej sedel Patrick.

"Ahoj.. Ako sa cítiš?" Opýtal sa jej, ale ona len na neho nemo pozerala.

"Strašne ma boli hlava.. A kde je Tomáš?" Po chvíli sa odhodlala odpovedať a rýchlo sa posadila.

"Previezli ho na izbu," povedal v krátkosti.

"Idem za nim." Postavila sa a Patrick ju chytil za ruku.

"Musíš oddychovať." Ukázal na posteľ. Kim ho prepichla pohľadom.

"Pusť ma! Chcem ísť za svojím manželom a nikto mi vtom nezabráni." Zvýšila na neho tón hlasu. Patrick povolil.

"To chceš ísť v tomto?" Dvihol obočie a ukázal na to, čo mala oblečené. Jednorazovú nočnú košeľu. Bola ako z papiera.

"Dopekla," zahrešila, "kde mám veci?"
Ukázal na drevenú skrinku.

"Dovolil som ti priniesť nejaké čisté.."

Vytiahla zo skrinky rifle a čierne tričko. Rýchlo sa prezliekla a bežala za Tomášom. Zdolať tri poschodia vôbec nebolo ľahké, a keď vybehla hore bola úplne zadychčaná.
Stála pred Tomášovú izbu a všetky spomienky sa jej vrátili...

Ležal tam tak bezvládne, vtom aute, zakliesnený medzi sedadlami. Nemohla ho len tak zobudiť mysliac si, že to je iba sen. Bola to skutočnosť, ktorej sa musela postaviť čelom...

Pomaly stlačila kľúčku smerom nadol a otvárajúc dvere, jej pohľad pristál na nehybného Tomáša. Podišla k nemu a slzy sa predierajúc jej očami chceli dostať von. Snažila sa tomu zabrániť, ale po chvíli to už nezvládla a nechala slzám voľný priebeh.

Mal okolo seba veľa prístrojov, ktoré ho udržiavali pri živote. Z úst mu trčali hadičky na podporu pri dýchaní. Chytila mu oboma dlaňami jeho nehybnú ruku a prilepila na ne svoje pery. Kľakla si ku posteli a oprela jeho ruku o svoje čelo.

Medicína alebo škola? {UKONČENÉ}Where stories live. Discover now