❤❤❤
Venujem Lenka_1095
❤❤❤
Amína
Prešiel týždeň, čo som sa s Benjamínom nevidela. Ten týždeň bol ako mučenie. Najmä keď som mala na stolíku našu fotografiu, ktorá mi ho len pripomínala.
Dokonca som maľovala babkin obraz, len aby som na neho nemyslela. Ale skôr ako som začala, som skončila. Nedalo sa to. Moje vnútro bolo prázdne. Každý nápad sa vytratil. Tak prázdna až priehľadná som sa cítila byť.
Kyle sa mi snažil posledné dni zlepšovať, len aby som na neho nemyslela, len aby som mala zaneprázdnená. To už by nebol čas na smútok. I to sa mu občas podarilo. No ako náhle sme sa dosmiali, už znova bol v mojej hlave ON.
Prišla ma aj navštíviť Lauren. Naozaj som bola milo prekvapená. Z ničoho nič sa objavila. Musel jej to spomenúť Code. Odkiaľ by vedela, že som doma zavretá.
Podarilo sa mi spolu s babkou vybaviť výlet. Viac menej nám to umožnil Rafael, babkin nápadník pod jednou podmienkou. Že aj on pôjde s nami.
Teraz sme všetci štyria sedeli v staršom aute a náhlili sa za malou dovolenkou, ktorá obsahovala malý pobyt v jednom hoteli pri veľkom termo kúpalisku. Jeremy sa tesil ako malá blcha. Pokojne si sedel v aute. V ušiach mal slúchadlá. Pozeral si čosi na mobile. Vyzeralo to na nejakého youtubera. Sem tam pozrel do okna. Na tvári mal spokojný úsmev. Vedela som, že je rád, že vôbec sa niekam ide. Tak sa môže pokojne s tým pochváliť aj v škole.
Babka si vpredu pospevovala. Na tvári jej zdobil prešťastný úsmev. Tiež sa jej ten nápad zdal byť super. A tak to sa vďaka menšej dovolenke všetci spolu zblížime.
Rafael dal o čosi hlasnejšie rádio, len aby začul pesničku, ktorú hralo rádio.
Dokonca aj ja sama som sa prichytila ako mi behajú kútiky do úsmevu.
Brala som to ako malú zmenu. Každému z nás tento výlet prišiel ako vhod.
Sústredila som sa na cestu. Stromy sa mi mihali pred očami akoby oni samé sa posúvali dozadu. Uvoľnené som si sedela na zadnom sedadle. Chrbát som mala mierne skrčený. Pas ktorý mi zvieral hruď, som odopla.
Rafael nešiel rýchlo.
Už dlhšie som nad tým uvažovala, že by som sa babí spýtala na neho. Je vidieť, že Rafaela veľmi ľúbi. Vidím to v jej tvári. To ako sa na neho pozerá. Pozerala sa takto aj na môjho dedka? Alebo nie? Rafaela milovala dlhšie, či len teraz?
V hlave som mala veľa otázok, čo sa babky opýtať. A možno to tak bolo lepšie, ako by som mala myslieť na Benjamína.
Hudba náš sprevádzala po tak dlhej ceste. Trvalo to naozaj ako večnosť.
Rafael zastavil na najbližšej pumpe s otázkou, či niekto z nás nechce ísť na záchod, pretože on áno. Jeremy odišiel tiež na záchod.
S babkou som zostala sama v aute. To som mala dobrú príležitosť sa jej na Rafaela opýtať.
„Babí?"
Otočila sa ku mne. Na tvári mala stále ten usmiaty vyraz ako pred minútou, keď tu boli muži.
„Ja len že... stále mi v hlave víri jedna myšlienka. Ty a Rafael... sa poznáte už dlhšie, však?"
Babkina tvár po tejto otázke zvážnela. Tak predsa som trafila do toho správneho bodu. Poznali sa už nejakú tú dobu.
„Áno, Amína. Ale vybrala som si tvojho dedka." V očiach sa jej zjavila bolesť. Spomienky na dedka.
Dedko zomrel na rakovinu v tom najlepšom veku. V päťdesiatych rokov zomrel na zákernú chorobu.
Bolo to naozaj ťažké obdobie. Najprv mi zomreli rodičia a hneď na to dedko. Sama som sa čudovala, že to babka takto zvláda.
Možno...
Možno nie som súdená byť s Benom. Možno ti takto má byť. Možno na mňa čaká niekto iný. Možno babka si zle vybrala. Ak by si vybrala správne, ja by som tu s Jeremim nebola, rovnako ako moja mama. A tým by som nespoznala jeho.
To už sa otvorili predné dvere aj zadné. Muži nastúpili do auta.
„Naozaj nechcete ísť?" Ozval sa starcov hlas.
„Nie, drahý." Babka ho pohladila po ruke. Venovala mu ten najkrajší pohľad, ktorý môže dať len zamilovaný človek.
Naštartoval auto.
Teraz som si dala aj ja do uší slúchadlá. Zapla som si jednu pesničku, ktorá mi znenazdajky pripomenula Benjamín. LP - Lost on you mi akurát hralo v ušiach.
Moje očí sa zapozerali na pustu cestu a na stromy, veľa stromov, na lúku, na les, na ostatné autá...
V hlave sa mi popritom objavila Benova tvár. Ako sa na mňa pozeral. Ako sme spolu trávili čas.
Jedna nezbedná slza sa mi vykotúľala z oka. Utrela som si ju. Dnes nie je čas na plač. Dnes naozaj nie.
Mňa samú bolelo, keď som to musela povedať nahlas. Tie dve zákerné slová - je koniec. A potom jeho zdrvená tvár, ako si ich vypočul. Ako zostal nehybne stať, že čo to do pekla som povedala? Nečakal to. Hoci si to možno myslel.
To už som si v mobile prepla ďalšiu pesničku.
