*Up: Louis*
Pred tým ako som išiel spať vypol som si mobil, ale asi to taký dobrý nápad nebol. Keď som ho ráno zapol hneď sa mi ukázal počet neprijatých hovorov a neprečítaných správ a pochybujem že sú od môjho mobilného operátora. Všetko som vymazal a išiel sa pripraviť na ďalší blbý deň.
Keď.som bol hotový, prešiel som do garáže a spolu s vecami sadol do auta a odišiel do agentúry.
Počas cesty som si spomenul na Nicka a že ho dnes budem musieť znova vidieť. Len spomienka na včerajšok mne vyvoláva zlosť.
Autom som prešiel cez starší most a ocitol sa na hlavnej ceste, ktorá viedla rovno k agentúre.
Bol som taký naštvaný že som rýchlo zobral outfity a ešte rýchlejšie odišiel do budovy. Za recepciou namiesto Nicole dnes stála stará žena s vráskami asi aj na prdeli, ale to som nehodlal zisťovať. Ako najrýchlejšie som vedel tak som si zobral kľúče a odišiel do svojej šatne. Tam som si zavesil svoje outfity na kovový vešiak a sadol si na stoličku. Potrebujem kávu a to nutne! Nechce sa mi ísť do mesta… znova.
Aké to asi dneska bude. Myslím tým ako sa mám ku Nickovi správať. Furt som naňho naštvaný, ale zároveň ja sa nikdy neviem dlho hnevať. Je to unavujúce a psychicky a aj fyzicky náročné.
Z môjho premýšľania a hádania sa samého so sebou má vyrušilo kopanie na dvere. Do vnútra nakúkla blonďavá hlava.
"Ahoj Ni, potrebuješ niečo?" pousmial som sa
"Vlastne ani nie, ale chcem sa s tebou porozprávať!" sadol si na gauč oproti mne
"A o čom?"
"Čo sa včera stalo?"
"Čo tým myslíš?" odpovedal som aj keď asi tuším kam tým smeruje
"Ale netvár sa tak! Včera som ťa videl, ako si nasrane odchádzal. Tak čo sa stalo?"
"Nick." to mu stačilo aby pochopil
Rozprávali sme sa nejakú tú dobu, kým nás nevyrušilo kopanie na dvere a vojdenie nežiaducej osoby. Nicka.
"Čo chceš?" precedil som pomedzi zuby
"Doniesol som ti ešte jeden kostým a prišiel som sa aj ospravedlniť."
"Muselo ťa to veľmi raniť, že si sa prišiel ospravedlniť." prevrátil som očami
"Áno Louis, ranilo ma to lebo ťa milujem a nič nezmení to že sa budem o teba snažiť!"
"Máš smolu Nick, mám priateľa." viem klamať nie je pekné ale v tomto prípade nepomôže ani duch svätý a tiež na tom nepridávalo ani to že Niall to celé počúval
"Dúfam že dnes príde." pozrel sa na mňa s uslzenými očami, podal mi veci a odišiel. A tak to dopadá keď poviem niečo skôr, ako si to premyslím. Keby že si tak narýchlo niekoho zoženiem, médiá by mu pol roka nedali pokoj a to ja nechcem. Ale musím niečo vymyslieť.
Dvanásť hodín sa rýchlo blížilo a tak sme odišli do veľkej haly kde sa malo všetko odohrávať. Do stredu haly siahalo veľké pódium a okolo neho miesta na sedenie.
Strávili sme tam asi dve hodiny takzvaného 'nacvičovania'.
Započul som ako niekto volá moje meno a tak som vstal zo stoličky, ale vtedy sa mi príšerne zatočila hlava a ja som spadol na zem.
Ahooj
Ďakujem sa ohlasy pri minulom diely a keď že tento bol dlhý tak som ho rozdelila na dve časti zajtra alebo aj dnes ju možno vydám. :DD
Tak čau pri ďalšej mojej blbosti :D
-VerčaXoXo
ČTEŠ
Stay (Book I)
ФанфикCelý život čakám na tú správnu chvíľu. Povedať ti, ako sa cítim. Viem, že sa snažím ti povedať, že ťa potrebujem. Som tu, bez teba. Cítim sa tak stratený, ale čo môžem robiť? Pretože viem, že táto láska sa zdá byť skutočná. Ale neviem, ako sa mám cí...
