Day 25

90 8 2
                                    

Potichu som otvoril dvere a vošiel aj s Yoongim dovnútra.

V dome bolo zhasnuté a všade prevládalo pokojné ticho.

"Asi už spia."

Pošepkal som Yoongimu.

"Sa čuduješ? Je pól tretej ráno."

"Jimin?"

Už som počul zo zadnej časti domu Karenin hlas.

"Tak asi sme ich práve zobudili."

Povedal som a pohľad mi padol na rozospatú Karen.

"Ste normálni? Doteraz som nevedela spať, čo som na vás čakala. Choď hore Jimin a Yoongi ty choď tiež už domov."

"Yoongi tu dnes spí so mnou."

Povedal som a hnusne sa na ňu pozrel.

"Veď vporiadku."

Povedala a usmiala sa.

"Som rada, že si rozumiete."

Povedala a prišla Yoongiho objať.

Pozrela sa aj na mňa, no ja som jej pohľadom naznačil, že si neželám, aby ma objala.

"Jimin, v skrini máš čisté obliečky a paplóny, zvládneš to, alebo ti mám ísť pomôcť?"

"Zvládnem to."

Chladno som jej odpovedal a vybral sa smerom do izby s Yoongim za mnou.

"Prečo si k nej taký hrubý?"

Spýtal sa, keď sme zatvorili dvere na mojej izbe.

"Neviem."

Povedal som s kľudom v hlase dávajúc mu tým najavo, že sa o tomto nemienim baviť.

"Ale Jimin-"

"Sľúbil si, že sa ma nebudeš vypytovať na chujoviny!"

Povedal som trochu hlasnejšie, ako som plánoval.

Yoongi ostal prekvapene stáť.

"Prepáč, nechcel som kričať, len sa neviem nejak ovládať. Strašne vo mne kypí niečo, z čoho som podráždený a otrávený."

Povzdychol som si a zapozeral sa do zeme.

"Ale ja ťa neobviňujem Jimin. Chápem to."

Povedal a usmial sa.

Viem, že to nechápe, ake som rád, že napriek tomu to nechce riešiť.

Ja som mu vybral zo skrine deku a paplóny, ktoré som hodil na zem.

"Dúfam, že ti neprekáža spať na zemi."

Povedal som.

"Ja sa vyspím aj na okennom parapete."

Povedal a so smiechom začal navliekať paplón do obliečky.

Ja som si sadol na svoju posteľ a otvoril šuflík na nočnom stolíku.

Je predsa už ďaľší deň a ja si ho potrebujem zväčniť...

Vybral som nôž a pomaly si ho priložil k prstu.

Na každom jednom prste som mal jazvy a nezahojené rany.

Čepeľ sa opierala o moju ľadovú kožu.

Cítil som tlak na prste, no nožom som nepohol.

Akoby ma niečo zastavilo.

Moje čelo začalo produkovať pot.

50 Days of lifeTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang