†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

3. Sen

Nejakým zázrakom som sa objavila v neznámej miestnosti. Bola tmavá no prenikali sem malé lúče slnka. Ležala som na nejakom gauči. Vstala som a išla som sa pozrieť cez okno von. Nevidela som nič. To, čo som sa domievala, že je slnko, bolo len silné žiarivé biele svetlo. Chvíľu som sa obzerala po miestnosti a snažila sa zachovať kľud. V miestnosti sa nachádzali fotky ľudí ktorých som ani nepoznala. Nevedela som čo to má znamenať.

Skúsila som zo strachom otvoriť dvere. Myslela som si že budú zamknuté no na podiv neboli. Čakala som, že za nimi niekto bude striehnuť zo sekerou v ruke a bude mi chcieť odseknuť hlavu, no nič. Predo mnou bola dlhočizna chodba s asi jedenástimi dverami. Päť a päť po bokoch a jedny rovno oproti mne. Snažila som sa ich všetky otvoriť no boli zamknuté. Hľadala som svoj prútik no nemala som ho.

Ostávali jedne dvere. Stáli rovno predomnou. Najväčšie dvere miestnosti. Akonáhle som sa dotkla kľučky, tak dvere sa otvorili. Celkom samé od seba. Vošla som opatrne do vnútra. Miestnosť bola stredne veľká a celkom prázdna. No stali v nej dvaja ľudia. Bolo tam nejaké dievča ktoré sa veľmi podobalo na Lucy.

Do čerta, veď to je Lucy, pomyslela som si no nevydala ani hlásku. Bola som celkom ticho. Bol tam ešte jeden človek. Vysoký blonďavý cahalan. Toho som tiež spoznala bol to ten arogantný Draco Malfoy. Nechápala som nič, prečo som tu, prečo sú tu oni. Proste nič. Ticho som ich pozorovala. Niečo si vraveli ale začula som len moje meno, čo má ešte viac znepokojilo. Niečo v zmysle: „Elya sa predsa o tom nikdy nemusí dosvedieť.” Počkať, čo?!

Zrazu sa začali k sebe približovať. Predpokladala som že viem čo sa bude diať no stále som tam stála. Začali sa bozkávať a ja som tam stála nehybne ako peň. Tlačili sa mi slzy do očí ale netušila som prečo. Vlastne mne to bolo úplne jedno, ale proste neviem. Lucy som priala všetko dobré tak mi to nemohlo byť ľúto. Nech si je s kým chce kľudne aj s Malfoyom, hlavne nech je šťastná. A čo sa neho týka, tak ten mi bol ukradnutý. Bolo mi fuk, čo robí, s kým robí, kde robí. Alebo som si to len namyšlala? Hovorila som si. Nie nie toho človeka neznášam, nemôže mi tu byť nič ľúto. Nenávidím ho od prvého, respektíve druhého stretnutia. ale aj tak som mala slzy v očiach, Merlin vie prečo.

Potom si ma Lucy všimla. Odtiahla sa a išla za mnou. Ja som sa vybrala preč. Bežala som zo slzami v očiach prieč chodbou naspäť do miestnosti, kde som sa objavila. Ako náhle som za sebou zatvorila dvere všetko bolo preč, všetko sa rozplynulo.
Ja som sa zrazu otvorila oči.

Čo to do pekla bolo? Prečo som sa do pekla v tom sne správala, ako keby som mala byt jeho frajerka? Ach Merlin, ja mam ale divne sny.

Nič divnejšie sa mi v živote nesnívalo. Bola som celkom v šoku. Prečo ten sen? Čo to malo znamenať? Vravela som si. Nebrala by som ten sen tak vážne, keby to nevyzeralo tak skutočne. Okay to bolo naozaj divné.

Bolo skoro ráno, tak som si zašla dať sprchu. Teplá voda stekala po mojom tele a ja som stále rozmýšľala či ten sen mal nejaký význam.

Vyšla som so sprchy, oblieka si hábit a zišla dole do klubovni. Vzala som si knihu ktorú som tu mala z domu a snažila som sa odreagovať, a nemyslieť na ten sen. A celkom sa mi to aj podarilo. Čítala som si až do kým nevišlo slnko. Potom prišli aj iný žiaci zo slizolinu do klubovne, no nevšímala som si ich. Bola som v svojom svete. Len ja a dej knihy. To je to najlepšie odreagovanie.