Nič lepšie už nepríde

Dva

,,Mohla by som odísť skôr? Mám novú spolubývajúcu a nechcem ju tam nechávať samú až do večera." Boli tri hodiny poobede, keď sa s touto otázkou Raelyn objavila v Rickovej kancelárii. Rick bol chlap v stredných rokoch a bol na dráhe šéfom. Raelyn poznal už dlho, od jej prvého dňa tam. Vtedy bola ešte dieťa.

,,Hej, len choď," Raelyn sa s tichým ďakujem otočila na odchod, no prerušil ju Rickov hlas.

,,Čo koleno, zasa bolí?" ustarostene sa jej opýtal, keď si všimol jej oveľa viac krívajúcu chôdzu. Raelyn len mykla plecami.

,,Mala by si opäť zájsť na rehabilitácie, možno by ti pomohli," vravel to opatrne. Vedel, aký ma k tomu Raelyn postoj. Nerada sa o tom bavila.

,,Hej, dobre," odpovedala stroho a opustila kanceláriu. Rick nad ňou len pokrútil hlavou. Bol si istý, že ho nepočúvne. Vždy bola tvrdohlavá.

Za necelú pol hodinu už stála pred známou bytovkou. Keď vošla do bytu počula zvuk hudby, no nevedela rozoznať žáner. Lydia sedela v obývačke a na kolenách mala položený vrecko paprikových lupienkov. Jej obľúbených. Zahrýzla si do jazyka, aby Lydii nepovedala niečo štipľavé a prisadla si k nej.

,,Ahoj, aký si mala deň? Ja dobrý. Skočila som do obchodu, vybavila som sa a hľadala som si džob. Zajtra mám ísť na pohovor. Nie je to skvelé? Hoci si nie som istá, či ako čašníčka nepohorím, za skúšku nič nedám." Lydia mala dobrú náladu a to zodvihlo aj tú Raelyninu.

,,To je super," prehovorila po chvíli. Lydia jej venovala ďalší zo svojich úsmevov. Už včera si všimla, že Raelyn nie je práve zhovorčivý a priateľský typ. Ona však bola presvedčená, že spolu budú dobre vychádzať.

,,Ako bolo na dráhe? Čo je vlastne náplňou tvojej práce? Aj jazdíš alebo nie? Ak áno, bola by to bomba. A ak by si aj pretekala, asi by som umrela. To by bolo neskutočné. Povedz Rae, pretekáš?"

Raelyn hľadala správne slová. Vyhodila ju z mieri tá prezývka, ktorú už tak dlho nepočula a necítila sa na to rozprávať o jej pretekaní, lebo to v nej vyvolávalo spomienky na minulosť.

,,Nie nejazdím, ani nepretekám. Zaúčam nováčikov, pomáham mechanikom a väčšinou kecám do rozprávania trénera," Raelyn sa musela v duchu usmiať nad tým, aké má Charlie vždy nervy, keď mu do všetkého hovorí.

,,Páni. Vezmeš má tam niekedy?" Raelyn sa na chvíľu zamyslela. Vlastne, prečo nie.

,,Raz určite," venovala jej pohľad a Lydia sa usmiala. Jednou z vecí, v ktorých bola dobrá a verte, že ich nebolo veľa, bolo posudzovanie ľudí. Mala na nich oko. Po pár minútach v ich spoločnosti posúdiť vedela, aký ten človek je. A bola si istá, že Raelyn je dobrý človek. Potrebovala ju len dostať z jej komfortnej zóny. A presne vedela ako.

,,Páči sa ti tá muzika?" zmenila tému. Raelyn sa započúvala do hudby, ktorá vychádzala z reproduktorov. Nebola to práve jej šálka kávy, rock nikdy nepatril medzi niečo, čo by mohla počúvať stále dookola, no musela uznať, že práve táto skladba nebola až taká zlá. Nebolo to len kričanie do mikrofónu, ale skutočné rozprávanie príbehu. Slová dávali zmysel a ona si nevedomky začala klopkať prstami o stehno do rytmu.

,,Ako vidím, tak aj celkom áno. To je super, pretože sa s tou kapelou poznám a v piatok majú koncert v miestnom klube. Čiže si nerob žiadne plány." Raelyn jej už-už chcela odvrknúť, že nikam nejde, no zahryzla si do jazyka. Nie len preto, že Lydia tým nápadom bola nadšená a nechcela jej kaziť radosť, ale aj preto, že by to nemusel byť až taký zlý nápad. Pôjde, zabaví sa. Tak ako za starých čias, ktoré jej tak chýbali.

,,Fajn," povedala nakoniec, čo v Lydii vyvolalo ešte väčšiu radosť. Raelyn sa potom postavila a zamierila do kúpeľne, v ktorej mala chuť stráviť  zvyšok dní minimálne do jej dvadsiatych druhých narodenín, do ktorých ostávalo ešte veľmi veľa času.

.
.
.

Nasledujúce dva dni sa vliekli pomaly a keď v piatok o šiestej konečne zacítila známu vôňu svojho bytu, úľava a nadšenie jej zaplavili telo. Bola rada, že je konečne doma. Celý deň sa tešila na to, keď si ľahne do postele a prespí celý večer a zobudí sa až zajtra na obed. Keď sa však jej rozradostená spolubývajúca vrútila do predsiene s tým, ako veľmi sa teší a tým jej pripomenula to, na čo zabudla, mala chuť obesiť sa. Úplne jej ten koncert vypadol z hlavy.

,,Lydia, budeš sa veľmi-"

,,Ani to neskúšaj!" prerušila ju v strede vety. Lydii hneď pri pohľade na Raelyn došlo, že na ich plány zabudla. No nemienila ich meniť. Chalanom už v stredu večer volala a oznámila im, že je späť v Orlande, že príde na ich koncert a že ich musí predstaviť s jej novou spolubývajúcou a priateľkou. Presne tak. Raelyn im predstavila ako svoju priateľku, pretože už ju tak brala.

Hnedovláska sa s pretočením očami pobrala teda do kuchyne, kde mala v pláne vyjesť celú chladničku, no keď v nej nič dobré nenašla, otočila sa smerom k Lydii.

,,Stíham si aspoň objednať pizzu? Umieram od hladu."

,,Samozrejme," ubezpečila ju, ,,koncert sa začína až o desiatej." Raelyn sa teda s myšlienkou, že sa aspoň poriadne naje, keď sa poriadne nevyspí, pobrala dať si rýchlu sprchu a tým skrátiť čakanie na jej objednávku.

.
.
.

Navlečená v úzkych čiernych džínsoch a priesvitnom tričku sa spolu s Lydiou, ktorá zvolila obtiahnuté čierne šaty pretlačili davom ľudí, ktorí čakali v rade, aby sa dostali dovnútra. Raelyn si myslela, že aj ony tam budú čakať, no prekvapilo ju, keď Lydia ukázala vyhadzovačovi nejakú kartu a ten ich bez problémov pustil.

,,Uvidíš, bude to super," ubezpečovala ju Lydia a povzbudzujúco jej stihla ruku, za ktorú ju držala, aby sa jedna druhej nestratili. Predrali sa davom ľudí, až sa dostali úplne k pódiu. Lydia jej povedala, že kľudne by mohli ísť do zákulisia a sledovať to odtiaľ, ale vraj tam necítiš takú silnú atmosféru, energiu a ani adrenalín. Raelyn jej na to nič nepovedala, len mlčala. Lydia si všimla, že to robievala dosť často. Áno, Raelyn nepatrila práve medzi najzhovorčivejších ľudí. Kedysi áno, teraz však už nie. Nebolo to však preto, že by sa hanbila alebo by nevedela, čo povedať. Skrátka jej to občas prišlo zbytočné, občas radšej mlčala, lebo by z nej nevyšli pekné slová, inokedy bol dôvodom nezáujem alebo jej to v ďalšom prípade skrátka nestálo za to. To bolo príčinou aj jej nekonfliktnej povahy. Vedela sa hádať, bola dobrá v argumentoch. V niektorých prípadoch však nad tým len mávla rukou, lebo by sa jej to neoplatilo. Ak sa však pustila do hádky, rozhodne z nej vyšla ako víťaz.