†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

5. Metlobal

Dni plynuli rýchlo. Naozaj vskutku rýchlo. Zo začiatku septembra sa stal začiatok októbra. A tým sa blížil aj metlobalový zápas. V metlobale som bola stíhač. Aj Lucy bola v tíme. Bola triafač rovnako ako aj Malfoy. Áno aj ten idiotský zakomplexovaný blondiak tam bol. Tak trošku som mu prebrala pozíciu, tento rok. Ten zúril keď vybrali mňa a nie jeho. Myslel si, že má to miesto, ale čo z toho keď som lepšia. Jeho tatko aj tak ničomu nepomôže. Keď chce mať pohár tak nech je spokojný, že som to miesto získala ja.

Nemala som sa mu ako vyhýbať aj keď som veľmi chcela. Tréningy boli vyčerpávajúce. Stále som sa potom hodila do postele a odmietala už vstať, alebo pohnúť čo i len prstom.

***

Zostávali dva dni do zápasu. V škole nám to tiež nijako neuľahčovali. Úloh sme mali plnú horu. Nevedela som kde mi hlava stojí. Ešte k tomu myslela som na to čo mi pred mesiacom povedal Malfoy. Nevedela som to akosi pustiť z hlavy. Je to gebudzina viem, ale keď mne to nedá pokoj no.

Pred večerou som sa išla prejsť po hrade. Potrebovala som si prečistiť hlavu. Zbožňujem takéto prechádzky po hrade. Hlavne tie nočné, alebo večerné, kde má nikto nemusí rušiť a jediné, čoho sa môžem obávať je to, že natrafím na nejakého profesora, čo sa mi doposiaľ nestalo. Jednoducho dokázala som si pretriediť myšlienky a sústrediť sa na to podstatné, len vďaka prechádzke po hrade.

Bola som niekde v severnej časti hradu, keď som v diaľke zbadala Malfoya s jeho bandou. Prosím, nech nerýpne do mňa, prosím! Zarazila som svoj pohľad do zeme a zrýchlila na kroku.

„Softgoodová," ozval sa keď prešiel okolo. Ah, Merlin fakt diky, že si ma vypočul. „Čo tu tak sama?"

"Myslím, že je to čísto moja vec, prečo som tu sama, Malfoy," odpovedala som mu s úškrnom.

„Ja sa len pýtal."

„Ja ti len odpovedala. Nevidím na tom nič zlé."

„Ty vieš, byt niekedy strašne protivná."

„Oh, áno," usmiala som sa. „A ty vieš byť skoro stále poriadny debil."

„To len v tvojích očiach, Softgoodová," povedal s úsmevom na tvári, nad čím som prevalila očami. Prečo, Merlin musím mať takúto smolu?!

„To by si sa čudoval," tiež som sa usmiala a odišla som ďalej blúdiť chodbami hradu.

***

A bolo to tu. Deň zápasu.

Zobudila som sa ešte pred svitaním, no oči som už nemohla zatvoriť. Uvedomila som si že to je vlastne môj prvý zápas. Bola som dosť nervózna. Hrali sme proti chrablomilu, kde stíhačom je Potter. No je dobrý ale nie lepší ako ja.

Pozbierala som sa z postele a išla do sprchy. Kvapôčky mi stekali po tele a v hlave som mala len metlobal. Všetko som pustila z hlavy. Mala som v hlave len výhru. Keď som niečo chcela tak som to mala. Nebola som rozmaznaná len som si išla za svojim. Vyšla som zo sprchy a išla na raňajky. Lucy prišla sa mnou neskôr. Popriala mi veľa šťastia a išla som sa pripraviť.

Sedela som v šatňách a snažila som sa nebyť taká nervózna. Posledných päť minút. Potichu som si vravela Musíš chutiť zlatú strelu. Musíš chutiť zlatú strelu skôr ako Potter. Zrazu za mnou došiel Malfoy. Prosím len jeho nie. Čo ma za tendenciu stále za mnou chodiť, akoby bol môj pes. Pozrela som na neho pohľadom typu: čo-zas-potrebuješ