Nič lepšie už nepríde

Štyri

Domov sa dostáli až nad ránom. Raelyn chcela odísť už okolo druhej hodiny ráno, no Lydia ju nechcela pustiť. Stále sa do nej snažila dostať alkohol, čo ju začínalo vytáčať, no snažila sa nedať to najavo. Neustále ju ťahala na parket, čo sa jej párkrát podarilo, no vždy sa z toho po niekoľkých minútach vyvliekla a opäť sa usadila na sedačku do boxu, kde sedel buď JJ a robil niečo na mobile alebo tam bol iný z chalanov a spoločnosť im robila nejaká dlhonohá, viac neodetá ako odetá, slečna. Raelyn sa k tomu nijako nevyjadrovala, mala to v paži. 

V sobotu sa zobudila až na obed a bola brutálne vyčerpaná. Lydia bola zalezená v izbe snáď celý deň a vyšla až večer. Bola však tichá a unavená, nuž opica je sviňa. Nedeľa nebola ničím výnimočná. Obe boli doma a robili si svoje veci, až pokiaľ sa Lydia večer nezobrala a neodišla niekam von. Raelyn sa nepýtala kam ide, nebola to jej vec. Išla spať skoro, lebo ráno išla do práce. 

Ráno ju však čakalo nepríjemné prekvapenie. Vstala ešte pred budíkom a naivne si myslela, že v práci bude presne načas. Keď však nastúpila do auta a otočila kľúčom nedostalo sa jej nič viac, len nepríjemné zachrčanie. Skúsila naštartovať znova a znova, no nič sa nestalo. Zistila totiž, že jej došiel benzín. S nervami na samú seba, ako sa jej to mohlo stať,  sa poobzerala po parkovisku s myšlienkou, že si požičia Lydiino auto, to tam však nebolo. Rozhodla sa teda zavolať si taxík, aj keď nepatrila medzi ich najväčších fanúšikov. Keď jej však nepríjemný muž do telefónu povedal, že si bude musieť počkať viac ako pol hodinu a v druhej taxi službe jej povedali to isté, rozhodla sa teda ísť peši. Do hromadnej dopravy by totižto nenastúpila, ani keby jej za to zaplatili. Neznášala autobusy, električky a aj všetko tomu podobné. 

Keď konečne po takmer štyridsiatich minútach uvidela známu bránu do areálu, nikdy nebola šťastnejšia. Bola spotená a koleno ju hnevalo čím ďalej tým viac. Posledné dni ju bolelo čoraz väčšmi. Pridalo sa k tomu aj to, že nohu nedokázala poriadne vystrieť. Tam si ju okamžite podal Rick, no ona ho odbila ešte hnusnejšie ako zvyčajne. 

,,Raelyn, máš ísť za Leom do štvorky, vraj potrebuje tvoju pomoc." Raelyn sedela v šatni a snažila sa upokojiť. Rick jej totiž povedal, aby prešla dráhu a skontrolovala hlavne úsek číslo 5, vraj tam bol nejaký problém. A tak takmer dve hodiny prechádzala dráhu a verte, že chodiť tak dlho po piesku nie je žiadna sranda. Vtedy nastal moment, keď si Raelyn povedala, že by mala navštíviť doktora, keď jej tam vtrhol Mailo. Neodpovedala mu, len sa s povzdychom postavila a rozišla sa do garáže číslo štyri. Tam ju čakal Leo. Bol to hlavný pretekár Procrossu. Čo sa týka ich vzťahu, kedysi si boli blízki. Až priveľmi blízki no to všetko, čo medzi nimi bolo aj nebolo skončilo už dávno. Odvtedy sa veľmi nebavili. Teda vôbec sa nebavili. Preto ju prekvapilo, keď od nej niečo chcel. Keď tam však prišla, ani ju nepozdravil a rovno jej povedal, aby sa pozrela na motorku, okolo ktorej sa motal on. Tak aký dobrý pretekár bol on, taká dobrá mechanička bola ona. Trochu ju zarazilo, že ešte stále sa nepreniesol cez to, že ho tak povediac odkopla, no nechala to tak. Potom len mlčky rozoberali motorku a spolu sa snažili prísť na problém v nej. 

Skoro ako za starých čias. 

Obom tá veta vírila hlavou, no ani jeden neprelomil to mučivé a ťažké ticho. 

Po príchode domov zistila, že Lydia je doma už tiež. S úsmevom ju pozdravila a Raelyn jej odpovedala rovnakým slovíčkom. Niečo v nej sa chcelo opýtať, kde bola celú noc, no po pár sekundách, keď sa na seba navzájom dívali sa pobrala do kuchyne s Lydiou v pätách. 

,,Kľudne sa ma opýtaj, kde som bola," prehovorila k nej Lydia a usadila sa na stoličku. Keď však Raelyn aj naďalej mlčala, opäť prehovorila. 

,,Prišiel sem môj brat s jeho kamošom. Majú prázdniny a tak sa rozhodli navštíviť ma, strelení pubertiaci," pokrútila hlavou a do úst si vložila sušienku. Raelyn zaskočilo, že pred ňou tak otvorene vravela o rodine. Za tých pár dní už zistila, že Lydia je asi ten najuprímnejší človek, akého pozná, no aj tak ju to prekvapilo. Pre ňu totiž rozprávanie o rodine znamenalo viac, ako len obyčajné slová a rozhovor. Pre ňu to bolo niečo ako dôkaz dôvery, ktorú voči nej Lydia pociťovala. 

,,Máš aj iných súrodencov?" opýtala sa, aby konverzácia nestála ale aj preto, aby jej preukázala záujem. Nemohla Lydii, keď už ju brala ako kamarátku, dať veľa a určite nie teraz. Lydia však jej pokus o náklonnosť pochopila a sama pre seba sa usmiala. 

,,Áno, okrem Erica mám ešte jedného staršieho brata Trevora a mladšiu sestru Theu. Erik je v poslednom ročníku na strednej a Trevor žije v Kanade s jeho priateľkou. Je zubár a nepýtaj sa ma, ako sa k tomu dostal, pretože odkedy si pamätám, tak neznášal lekárov akéhokoľvek druhu. No a Thea, tá má dvanásť," Raelyn si všimla, ako šťastne sa Lydia tvárila, keď rozprávala o jej súrodencoch. Videla na nej, že ich nadovšetko miluje. 

,,A čo ty? Tvoja rodina, súrodenci? Pýtam sa, pretože som si nevšimla žiadnu rodinnú fotku," Lydia chvíľu rozmýšľala, či sa jej to má opýtať, nebola si istá, ako Raelyn zareaguje. Raelyn neprekvapilo, že sa jej to opýtala, keďže sa o tom bavili, no ostala ticho. Nevedela, čo povedať. Chcela jej povedať o svojej rodine nerodine a tým jej ukázať rovnakú dôveru, ktorú k nej pociťuje tak, ako to urobila Lydia. No nemohla. 

,,Súrodencov nemám a rodičia žijú v Anglicku. Presťahovali sa tam pred dvoma rokmi. Veľmi sa nekontaktujeme," vyhŕkla zo seba prvú lož, ktorú dokázala v tej chvíli vymyslieť. Lydia len prikývla a na tvári sa jej zjavil malý úsmev. Raelyn si za to v duchu vrazila. Oklamala ju. Svoju takmer kamarátku. Hovoriť o tom bolo pre ňu skrátka cudzie. Nebola zvyknutá, aby sa o ňu niekto zaujímal a teraz tu bola Lydia a chcela o nej vedieť všetko. A Raelyn nevedela, či je na to všetko pripravená.