Nič lepšie už nepríde

Päť

Lydia sa v piatok rozhodla pozvať chalanov zo skupiny k nim domov. Nebola si istá, či s tým Raelyn bude súhlasiť, tipovala, že nie. Keďže sa jej však celý deň nemohla dovolať a opýtať sa jej na to, predsa len sa rozhodla pozvať ich k nim. Chcela im ukázať, kde teraz býva.

Chalani sa tam dovalili o šiestej s fľaškami alkoholu v rukách a plnými taškami čipsov a podobným somarín. Lydia na nich najprv chcela nakričať kvôli alkoholu, nechcela totiž, aby pili. Keď jej však Owen povedal, že buď on a alkohol alebo ani alkohol, ani on, nedobrovoľne súhlasila. Všetci si spolu poobzerali byt, do Raelyninej izby ich však nepustila. Nejako tušila, že by sa jej to nepáčilo. Usadili sa v obývačke a Lydia sa pomaly začínala strachovať, kde je Raelyn tak dlho. Nemyslela si totiž, že by niekam po práci išla.

Bolo niečo po ôsmej večer, keď Raelyn vstúpila do výťahu v ich bytovke. S čiernym čudom na kolene, ktoré jej dal doktor, u ktorého nakoniec dnes bola, by sa po schodoch trepala veľmi ťažko. Mala totálne zlú náladu kvôli tomu, čo sa dozvedela. Vraj sa jej koleno už nezlepší. Dal jej bandáž a tabletky od bolesti a poslal ju preč s ľútostivým pohľadom. Koleno ju bolieť prestane, to si bo istý, no krívať bude už navždy. Nahnevaná odtiaľ odišla a nechápala, čo to malo znamenať. Veď ju nebolelo a krívala len trochu a teraz toto?!

Keď však odomykala dvere do jej bytu netušiac, čo tam nájde, jej už teraz k hroznej nálade, vôbec nepomôže. Svoje topánky odkopla k štyrom párom mužských topánok a namosúrene vbehla do obývačky, kde ich našla všetkých rozvalených na gauči aj na zemi.

,,Čo to má znamenať?!" opýtala sa smerujúc túto otázku k Lydii. Tá sa na ňu pozrela rovnako, ako všetci ostatní.

,,Raelyn, volala som ti, ale nebrala si mi mobil. A tak som potom, počkať," zasekla sa v strede vety a Raelyn priam sčervenala od hnevu, ktorý pociťovala. Chcela mať pokoj a chcela plakať kvôli tomu, čo všetko sa v jej živote ešte pokazí, no namiesto toho príde domov a nájde tam štyroch debilov.

,,Čo máš s kolenom?" Tentoraz sa všetky oči upreli na jej nohu a ona sa musela zhlboka nadýchnuť, inak by asi vyskočila z okna.

,,Nič, vôbec nič," prehovorila po chvíli a pobrala sa k balkónu. Po ceste vyťahovala z vrecka krabičku cigariet ignorujúc všetky pohľady.

,,Rae, čo máš s kolenom? Všimla som si, že si nechodila práve bez problémov, no toto," nedokončila. Nevedela, čo povedať. Videla na nej, že ju niečo trápi a rozhodne si všimla, že je nahnevaná. Otvorila dvere od balkóna, ktoré pred tým Raelyn zatvorila a nechala studený vzduch zmiešaný s cigaretovým dymom vojsť dovnútra.

,,Prepáč, že som ti to neoznámila skôr. No napadlo mi to až dnes a keď som ti volala, stále ma hádzalo do odkazovky. Chcela som chalanom ukázať, kde bývame a urobiť takú menšiu, trochu oneskorenú, uvítaciu párty. Mrzí ma, že som ťa týmto nahnevala," prehovorila Lydia úprimne. Raelyn len vdychovala do pľúc nikotín a snažila sa nevybuchnúť. Vrelo to v nej, no nechcela urobiť scénu.

,,To je v pohode," prehovorila po chvíli. Zahasila cigaretu a pobrala sa dovnútra, kde sa ocitla zoči voči štyrom zaujatým pohľadom.

,,Pokračujte v oslavovaní, akoby som tu nebola."

,,Nie, Rae, čakali sme na teba. Pridaj sa k nám," zastavila ju Lydia na ceste do svojej izby.

,,Áno, Rae, chľastu máme dosť," ozval sa Owen a pokýval s rukou, v ktorej držal fľašu vodky. JJ sa posunul na gauči a potľapkal na miesto vedľa seba. Váhala, no nakoniec sa posadila.

,,Tak, Rae? Ako bolo v práci?" začal konverzáciu Aiden a do úst si vložil za hrsť pukancov. Už-už chcela myknúť plecami, keď ju znova prerušil.

,,A opováž sa myknúť plecami! Chcem slovnú odpoveď," prikázal jej hravým tónom a na to ju obdaroval širokým úsmevom, ktorý ju donútil jemne sa usmiať. Keď si však uvedomila, že sa usmiala, niečo sa v nej pohlo. Už dlho nezažila ten pocit, nevedela čo to bolo. Už dlho sa neusmiala. Veľmi dlho.

,,Bolo fajn," odpovedala mu na otázku a pohodlnejšie sa posadila na gauč.

Čas ubiehal, všetci sa bavili a Raelyn musela uznať, že sa na chvíľu naozaj vrátila v čase. Uvoľnila sa a začala sa zapájať do debaty, hoci nie veľa.

,,Idem na záchod," oznámil im Owen a postavil sa z gauča.

,,Chcete ísť niekto so mnou? Napríklad ty, krásna Raelyn?" otočil sa smerom k nej a tá na neho len zdvihla obočie.

,,Preboha, Foster, to dievča ti nedá. A na tvojom mieste, by som si vyhliadol niekoho iného, veď sa pozri na ňu," ozval sa Bastian a tým vstúpil do ich rozhovoru. Celý večer s ňou prehodil ani jedno slovo, len na ňu neustále zazeral. Nemusela by byť práve najmúdrejšia, aby jej došlo, že proti nej niečo má.

,,Ale mne sa páči, Bas," Owen odul spodnú peru a ruky si založil na hrudi ako malé dieťa. Bastian nad ním len pretočil očami.

,,To radšej pretiahni Lydiu, ako túto. Tá má okrem oboch funkčných nôh, aj dobrý zadok."

,,Nie je to trochu zvrátené, keď sa pozeráš na zadok vlastnej sesternici?" opýtala sa ho Raelyn a snažila sa nereagovať na jeho poznámku. Nemohla povedať, že sa jej to dotklo, no ani to, že jej to bolo úplne jedno.

,,Lydiu som videl holú viac krát, ako ty chlapcov. A ďalšia vec, keď má zadok, prečo by som sa nepozrel? Neboj sa, na tvoj sa pozerať nebudem, nemám totiž na aký," vrátil jej úder a ona mala čo robiť, aby sa nezačala smiať.

,,To bolo tak strašne detinské a trápne, skoro ako tvoj ksicht." Bastian sa nad tou vetou zamračil a na krku mu nabehla žila. Raelyn si ju všimla a musela uznať, že to bolo príťažlivé. On celý bol príťažlivý. Tak veľmi príťažlivý, aký veľký idiot bol.

Bastian sa už chcel ozvať, otváral ústa, keď sa bytom ozval krik. Všetci stíchli a pozreli sa jeden na druhého. Po niekoľkých sekundách sa však ozval JJ, čo u všetkých vyvolalo vlnu smiechu. Dokonca aj u Bastiana, ktorý sa doteraz mračil a na veľké prekvapenie sa zasmiať musela aj Raelyn. Jej ústa opustil jemný smiech a na tvári sa jej rozľahol široký úsmev.

,,Preboha. Ten debil Foster si zase privrel vtáka do záchodovej dosky."