†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

8. Denník

Blížili sa vianoce. S Lucy sme boli stále pohádané. Vôbec sme sa nebavili. Keď som stretla Kiaru, tak som pokecala s ňou. S ostatnými som sa max pozdravila.

Do vianoc ostáva asi týždeň. Cez prázdniny som ostávala na Rokforte, pretože naposledy sme sa s našimi dosť pohádali a naše vzťahy neboli úplne najlepšie v tento čas. Keďže som sa nemala s kým baviť začala som si písať denník. Vravela som, že som divná..

Zapisovala som si tam vskutku všetko. Aj to čo by nemusel nikto vedieť. Asi by som neprežila keby ho niekto našiel. Už som sa chcela konečne s Lucy uzmieriť no stále s niekym bola. Ani v izbe sme už spolu neboli, teda boli, ale len na noc. Na mňa úplne kašľala, takže všetko, čo som cítila som si zapisovala na kus papiera.

Tak ako každý deň som si písala do denníka v klubovni na sedačke.

Tak sa znova hlásim. Viem, že si len posraný zväzok papiera ale pomáha mi to, pretože sa nemám v podstate s kým baviť. V podstate nie je nič nové. Lucy sa zo mnou stále nebaví. Stále za niekym lieta. Raz je niekde s chrabromilčanmi raz s Pansy, raz s Dracom a raz neviem s kým. A na mňa totálne kašle. Trápi ma to, ale ju nikde nemôžem pomaly zastihnúť. No čo sa Malfoya týka tam sa nič nezmenilo. Občas sme prehodili pár slov, ako normálny ľudia, čo bolo fajn, pretože som zistila, že je to celkom fajn typek. Ale stále to bol debil. Ten sveter čo mi dal tak som ho takmer zo seba nezvliekla. Stále po ňom vonia. Niekedy sa pristihnem, že na neho myslím no a asi ho mam rada. Aj keď neviem. Fakt dokáže byť fajn a dokonca sama som prekvapená dokáže byť milý. Síce som mu stále o sebe skoro nič nepovedala. Dával mi komplimenty a mne to nevadilo.... Um je to komplikované.. Nevadí.

Keď som dopísala posledne slovo zavrela som ho a položila vedľa seba. V tedy som urobila najväčšiu chybu doposiaľ. Denník som si tam zabudla. Neuvedomila som si to a išla si ľahnúť. Mala som pocit  že niečo nemám ale nevedela som čo. Ráno keď som si uvedomila, že ho nemám tak som ho hľadala skutočne všade. Prehľadala som to od klubovne do až do izby a od izby až do klubovne. Bola som v koncoch niekto ho musel nájsť, lebo viem ze som ho nechala na tej sedačke. V klubovni bolo celkom dosť ľudí no nikto si asi nevšimol, že to tam prevraciam hore nohami. Ako keby sa po ňom zľahla zem. Veď fajn, niekto ho našiel, prečítať všetky moje tajomstvá. Úžas. V momente, keď som sa tam išla pomaly zrútiť (Dobre to možno preháňam), tak tam došla Lucy. 

„Emm Ely si v pohode?" Povedala ako najviac starostlivé dievča na svete, keď si všimla, že som opretá o stenu.

„Jasné som v pohode len niekto našiel môj denník. Je to v pohode jasné, neboj ty nič, ved nič sa nedeje.." 

„Čo? Od kedy si píšeš denník?" spýtala sa ma a prišla bližšie ku mne.

„Od kedy si si sa o mňa prestala zaujímať, " Ovrkla som jej. Vážne som nemala náladu a ani čas na jej blbé reči.

„Vieš Ely ja som sa s tebou chcela udobriť ale no..." 

„Dobre kašli na to. Ja som bola na teba odporná. Prepáč." 

„V pohode,” usmiala sa na mňa. Vrhli sme sa navzájom do náručia a objali sme sa ako keby sme sa nevideli roky. Prísť o svoju najlepšiu kamarátku by bolo strašné. „Kašli na ten denník poď sa najesť potom ho pohľadáme." 

„Mmm, dobre," Prikývla som aj keď no, chcela som nájsť ten denník.

Prišli sme k slizolinskému stolu a sadli si vedľa seba. Bola som neskutočne rada, že sa konečne bavíme. Bola to už nejaká tá doba. Napchávali sme sa a rozprávali až dokým nedošiel Malfoy. Sadol si rovno oproti nám na voľné miesto. Obidve sme stíchli, zastavili sme sa tak ako sme boli a pozerali naňho ako na nejaké zjavenie. 

„Softgoodová?" On si neodpustí ma tak volať, aj keď som mu vravela, nech ma tak nevolá.

„N-no?" neplánovane som zakoktala a Lucy sa na mňa divne pozrela. Nech ide do hája s jej pohľadmi.

„Nestratila si tak náhodou niečo?" povedal a ja som sa na neho pozrela očakávajúc, čo príde. Po tých slovách vytiahol môj denník. Nie, nie, nie prečo z toľkých ľudí z fakulty ho musel nájsť práve on? Toto je zlý sen. Striedavo som pozerala na Lucy a Malfoya.

„A-ako vieš, že je to moje?" Znova som sa zakoktala. Keď to čítal tak sa asi idem rovno zakopať, zahrabať a už ma nikto nidky neuvidí.

„Asi preto, pretože tam máš svoje meno hlúpáčik." Ja sprostá, načo som tam písala to blbé meno, nie, nie zabite ma niekto.

„Že si ho nečítal?" Opýtala som sa z malinkou nádejou v duši. No márne.

„Kto by neprečítal niečo čo sa mu samo dostane do rúk. A ešte tak zaujímavé." Jasné samo to k nemu prišlo.

„Eeeaaeieea..." Zasa som nevydala zo seba nič, len nejaký zvláštny zvuk. Áno Elya strápňuj sa ešte viac.

„Tak som ho otvoril pretáčal stránky a uprímne? Vyzeralo to tak ako keby si ma tajne milovala," povedal to s úškrnom a ja som mala v ten moment chuť zomrieť. Toto jednoducho nemôže byť pravda. Nech sa mi to len sníva, prosím..

Lucy sa v ten moment na mňa začala dívať ešte viac udivene tak ako aj polovica veľkej siene. Teda aspoň tí, čo to počuli. V duchu som sa preklínala za to, že som nezabezpečila nejakými kúzlami. Toto je môj koniec. Mohla som si ísť vykopať hrob. Snažila som nájsť správne slová no nešlo to.

„Ty si taký jeden obyčajný blonďavý idiot! Nenávidím ťa!" precedila som pomedzi zuby.

„Nebol by som si tým taky istý," zasmial sa a ja som ho prebodla pohľadom a schvatla mu môj denník a  naštvaným krokom som vykráčala preč. Asi sa idem spláchnuť, alebo čo.

Lucy pribehla hneď za mnou. Dobehla ma a prvé čo sa ma za debilnú otázku opýtala bolo, prečo som si ten denník nezabezpečila. Čo som jej mala povedať, keď som to sama nevedela, a nebola schopná ani premýšľať.

„Ely....to bude v pohode." Snažila sa ma upokojiť.

„Už nič nebude v pohode!" Zvrieskla som na celú chodbu. „Nechápeš to? On to čítal, chápeš? ČÍTAL!”

„Elya Softgoodová!” povedala Lucy vážnym tónom. „Pozri sa na mňa. No ták. Aha, jedno nájdenie denníka ešte svet k záhube neprivedie. Tak kašli na to! Raz prídu aj horšie veci."

„Mm, pokúsim sa."

„No a teraz pravdu... Cítiš k nemu niečo?" Ha? Z kade to nabrala? A prečo sa pýta niečo tak od veci? Zadívala som sa na ňu, či jej hrabe.

„NIE!"

„Takže áno." Snažila sa ma má očividne presvedčiť o opaku.

„Veď som povedala, že nie. Neznášam ho!"

„Keby si ho nenávidela, nepozerala by si na neho tak. Ely, ja to na tebe vidím, už dlhý čas!"

„Em, no neviem. Nejaké city tam možno sú, ale neviem aké. Je to také zmätené, cele zamotané. Sama sa v tom nevyznám..”

„Ja to vedela, že je medzi vami iskra! Už celé roky hehe,” usmiala sa na mňa, no mne to nijak moc nepomohlo. „Poď sem ty moja malá hlupučka Elya." Pevne ma objala.

„Hej Ely... Pár dni pred prázdninami bude Vianočný ples. Vraj to patrí k tomu troj-čarodenjickému poháru. Hmm bolo by zlaté keby ťa pozve...Stavíme sa?"

„Heeeej prestaň! To sa nestane!" Zvrieskla som na ňu a tresla ju.

„Dobre dobre už mlčím.. Ale ta predstava vás dvoch spolu, je celkom zlatá,” zasmiala sa a ja s ňou. Následne sme sa vybrali na hodinu elixírov, ktorá začínala o pár minút.

Viem, že to asi málo kto číta ale je to môj prvý príbeh. Nápad prišiel len tak. Tak berte ohľad prosím. A chcela by som vedieť názor na to.

Ďakujem vám.

Mika❤️