INVISIBLE (larry stylinson) SK

3.part 1/2

Po dvoch mesiacoch pridávam aspoň polku časti z časti :D :D ..opäť som sa k tomu konečne vrátila :) ..prepáčte, no mám toho dosť čo sa týka školy a ták :D ..no dúfam, že sa to už zlepší soo...čítajte ^^ -Krpec-

~PIATOK~

"Ale...Vieš, že tam asi nemôžeme ísť...Sme bifľoši, vyvrheli, looseri...nazvy si to ako chceš..si si toho vedomí?" skúsil som ho opäť presvedčiť, že tá párty bol zlý nápad. No Niall nechcel ustúpiť. Bol si istý tým, že by sme tam mali ísť a že to bude najlepšie rozhodnutie nášho života.

Práve sme kráčali na našu poslednú hodinu- telesnú. Srdce mi začalo šialene biť už len pri myšlienke, že tam uvidím Harryho.

"Oh samozrejme, že ideme, ale nebudú nás šikanovať?" 

Kusol som si do spodnej pery. Chcel som mu povedať pravdu, že áno budú nás šikanovať..Alebo možno len mňa....

"Nie, nebudú..." zaklamal som .

"Tak čo by sa mohlo stať?" spýtal sa ma Niall s otázkou v očiach.

Zastal som a ostal naňho čumieť. "Otázka je, čo sa nemôže stať?! Môžu nás vykopnúť popričom sa nám vysmejú."

Niall len pretočil očami.

"Niall, toto je vážne! Už nechcem byť ponížený...ešte aj mimo školy!" 

Položil mi ruky na ramená. "Nebudeš, dôveruj mi." 

Povzdychol som si. "Verím, že máš pravdu, inak budeš mŕtvy. Okey?"

"Okay," prikývol.

Urobili sme si cestičku k šatniam, vyzliekli si naše oblečenie a namiesto toho na seba dali úbor. Pokým sme my kráčali do telocvične, Harry ešte nebol ani v šatni. Snažil som sa skryť sklamanie, no celkom isto to Niall spozoroval, pretože sa mu ústa zvlnili do úsmevu. Mierne do mňa šťuchol, popričom sa snažil nerozosmiať.

Strelil som po ňom nafučaným pohľadom a následne kráčal ku ostatným študentom v triede, kde sme boli.

Nakoniec, keď ostávala minúta do začiatku hodiny, Harry  a ben predstalen prišli. Prestrkli sa pomedzi ostatných a s drzým úsmevom sa pozreli na Mrs. Martinu.

"Neprišli sme neskoro, nie?" spýtal sa Ben, načo žmurkol na učiteľku.

Mrs. Martina im venovala zamračenie a následne zapískala.

"Dnes budeme hrať badminton. Ale najskôr si dajte päť kolečiek okolo haly. Poďme."

---------------------------------------------------------------------------

Hrali sme v pároch. Vo dvoch to bolo viac praktické. Mal som šťastie, že som bol spárovaný s Hannah. Nikto z nás nebol dobrí v športe, takže som ju nemohol ponížiť, keď som sa zakaždým netrafil do košíka.

Len jedna vec, ktorá ma sužovala o Hannah bola tá, že bola príliš na mne nalepená. A to zakaždým, keď ku mne prišla. Nejaké tri roky dozadu  sme boli spolu, no potom ako som dospel k záveru, že som gay a šialene som sa zamiloval do Harryho, som to skončil. Bola smutná...To áno, ale bolo to už pred tromi rokmi. Myslím, že sa mohla pohnúť ďalej. Veď už prešiel nejaký ten čas.

"Louis, prosím poď somnou von. Stále ťa ľúbim a viem, že ty ku mne tiež niečo cítiš." držala ma za ramená, zatiaľ čo ma ťahala ďalej od ostatných.

Ťažko som si povzdychol. "Hannah, vieš že som gay..Však?" 

Keď neodpovedala, pokračoval som. "Prepáč, no nemilujem ťa už. Môžeš sa pohnúť a ísť ďalej. Môžeš nájsť niekoho, kto ťa bude milovať. Tak isto je to lepšie nájsť niekoho, kto bude poctivý, pravdovravný.." skúsol som si spodnú peru. Cítil som sa ako keď som jej to vravel tri roky dozadu...

Hľadela na mňa. Ruky dala dole z mojich pliec a hneď nato odpochodovala preč.....