†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

11. Lucyn návrat z prázdnin

Zobudila som sa do zamračeného rána. Po niekoľko dlhých minútach, kedy som len ležala na posteli a neprítomne pozerala na strop som si išla dať teplú sprchu, keďže som opäť mrzla.

Dnes by sa už mala Lucy vrátiť z prázdnin, rovnako ako aj všetci ostatný. Konečne nebudem sama na izbe. Malfoyovi som sa radšej vyhýbala. Bola som na neho jedno naštvaná no. Ani on sám asi nevyhľadával moju spoločnosť.

Na raňajkách si Kiara prisadla ku mne. Veľká sieň bola poloprázdna a nebol tam taky zmätok ako obyčajne. Jedli sme a rozprávali sme sa, no potom došiel Malfoy a úprimne nemala som chuť na jeho spoločnosť, tak som sa postavila a opúšťala veľkú sieň aj spolu s Kiarou.

„Vyhýbaš sa mi?" začal sa so mnou rozprávať, keď ma zastavil. Zato pozdraviť aspoň mohol.

„Nie, prečo?"

„No veď vidím, že sa ani ku neozveš...Ty neviem jak sa voláš.." otočil sa na moju čiernovlasú kamarátku.

„Kiara." 

„Tak Kiara, nechaj nás láskavo osamote. Nemienim to rozoberať pred tebou." 

„Dobre,” povedala a už chcela odísť, no zastavila som ju. 

„Nie zostaň tu." Chytila som ju za plece, aby nikam nešla. „Keď máš na mysli, to čo nechceš rozoberať pred ňou, to k čomu skoro došlo asi pred tromi dňami, tak ťa asi sklamem, alebo ja neviem, ale vie o tom, " prihovorila som sa mu. 

„Kde si nechal tu Rony či jak sa volá?” ozvala som sa znova.

„Neviem kde je. Nie som jej dozorca,” odpovedal mi na otázku.

„Uhm,” povedala som mierne naštvane

„Počkať.....tak o to tu ide. Tebe vadí ona." Len som pregulila oči a chcela som odísť, no nedovolil mi to. 

„Ty žiarliš!" vyhlásil a zasmial sa. No haha veľmi vtipné.

„Čo?! Nie!”

„Vážne?" pozdvihol jendo obočie, sle ja som mu na to neodpovedala. Vzala som Kiaru a odišla preč. „Heej...kam ideš?" 

„Hocikam, kde nebudeš ty, Malfoy!" Bola som taká....ako to povedať....vyvedená z mieri. Na truc som odkráčala preč. Obzrela som sa za seba, ako keby som si myslela, že za mnou pôjde. No neišiel. Len tam stál a pozeral sa na mňa ako som odchádzala.

Išla som do izby. Dokončila som si veci do školy, keďže zajtra sa nám končia prázdniny. Zabralonro celkom dosť času, pretože niektorým úlohám som nepochopila a musela som si s tým lámať hlavu. No keď som všetko urobila, vybrala som sa do klubovne a čítala som si nejakú knihu čo som našla v knižnici. Po nejakom čase dnu vošiel Draco a postavil sa vedľa okna. Zacítila som ten jeho pohľad, ktorý má opäť prepaľoval. Cítila som ako sa na mňa pozerá. Neodolala som jeho búrkovým očiam a naše pohľady sa stretli. V tom sa dvere otvorili znova a dnu vošla Lucy. Neprešla ani minúta a my sme stáli v oproti sebe objímali sa. Draco na nás čumel ako na bláznov, čo som si všimla.

„Čo nikdy si nevidel ako sa dvaja ľudia obímajú? Alebo závidiš, že neobímam teba?" Posmešne som a naňho zaškerila.

„No haha. Dávaj si bacha na jazyk ty malá bielovlasá Zmija," vrátil mi to, čo iné sa dalo čakať.

„Emm premeškala som niečo?" začala Lucy s dosť udiveným tónom. 

„Ale nič len túto madam SOFTGOODOVÁ sa na mňa naštvala a netuším prečo, " ohradil sa.

„Merlin!...Nemôžte sa normálne uzmieriť. Nemienim z oboch strán počúvať stažnosti na toho druhého.......Taak?" Zazerala som na neho ako na vraha. Natiahol ruku na znak zmierenia. Pozerala som na ňu jak na ziavenie. „Ely noták..“ povedala Lucy šeptom. Nakoniec som dala moju ruku do tej jeho. Hneď na to si ma pritiahol k sebe a pevne ma objal. V tom ako keby sa mi v bruchu rozleteli milióny motýľov. 

„Tak čo ešte sa hneváš?" opýtal sa a stále ma objímal.

„E-e a-asi už nie."

„Mám dať aj pusu, aby si sa už vôbec nehnevala?" pozrela som sa očami na Lucy, ktorá stála vedľa s dosť prekvapeným výrazom v tvári.

„E-e nie ďakujem postačím si aj bez nej." To jeho objatie bolo také uspokojivé. „Dobre Dobre to stačí." Povedala som aby ma pustil, aj keď viem si predstaviť, žeby ma naďalej objímal. Prekvapuje ma, čo všetko so mnou dokáže spraviť jedno objatie.

„Poď Ely do izby niečo som ti doniesla. Ahoj Draco," povedala lebo tam nastalo trápne ticho. 

„Ahoj Lucy. Ahoj kráska." Obzrela som sa za ním a s úsmevom som odkráčala do izby.

„Taaak to čo bolo?!" začala Lucy, keď sme boli už v izbe. 

„Čo ako?" Robila som zo seba blbú, aj keď som dobre vedela o čom hovorí

„No ty vieš,” usmiala sa na mňa.

„No čo ja za to môžem? Čo si mi doniesla? A nehovor, že nič." Snažila som sa to zahovoriť a vyhýbať sa priamej odpovede.

„Ale hej,” podala mi krabicu v ktorej niečo bolo. „Toto ti posiela moja mama ako na vianoce."

„Oh, ďakujem. Čo je to?" opýtala som sa Lucy no tá len pokývla plecami. Otvorila som balíček a tam boli jedne sivé tepláky. Presne môj štýl. Vedela som, že aj Lucy také jedne má. Potom sme sa začali rozprávať. Pýtala som sa jej aké boli vianoce a tak. Tiež sa pýtala na moje Vianoce a či som si užila prázdniny. Nezabudla som jej, ako mojej najlepšej kamarátke vyzvoniť, že sme sa s Dracom skoro pobozkali, a že celé to prekazila tá blbá ryšavá mrkva. No a potom som sa ja pýtala jej a takto sme klábosili do neskorého večera.