Opätovné stretnutie [soukoku yaoi] CZ/SK

1. časť

Zobudím sa do tuhého októbrového pondelka s lenivými slovami.
„Ach, tieto mizerné a sychravé pondelky, dúfam, že sa mi dnes podarí aspoň trochu vyprovokovať Kunikidu, pretože v posledných týždňoch je až príliš odolný voči mojim vtipom a narážkam."
Ešte chvíľu sa nemotorne preguľujem na posteli a o pár minút neskôr odhodím prikrývku a zamierim do kúpeľne kde sa aspoň trochu "očlovečím". Teplá sprcha vždy padne vhod v takýchto studených dňoch. Umyjem si zuby a obmotám si bandáže okolo oboch rúk, krku a následne hrudníku. Pozriem sa na seba do zrkadla a hodím sexy žmurkajuci výraz.
„ Gratulujem, konečne nevypadáš ako troska"
Oblečiem sa a behom pár sekúnd som prichystaný na odchod.
„Tak, a môže sa ísť, ale mám pocit, že som zabudol na niečo veľmi dôležité... hm...asi to nieje nič závažné, už by som sa mal ponáhľať do agentúry, pretože Kunikida bude určite veľmi nahnevaný."

O 3 minúty neskôr:

Zbeslilo som otvoril dvere od môjho bytu a schmatol som najbližšie nohavice, čo ležali bohvie koľko na zemi.
„ Pane bože to je trapas! Pani domovníčka si teraz musí o mne myslieť že som nejaký úchyl, ktorý chodí bežne do mesta v srdiečkových trenkách a usmieva sa ako keby má o kolečko naviac. Sakra! Už sa naozaj musím ponáhľať, lebo mi Kunikida vážne jednu vrazí a bude to veľmi bolieť."
Tesne pred agentúrou si všimnem, ako sa pred vchodom háda nejaký vysoký lekárnik v bielom plášti s malým dievčatkom a až neskôr si uvedomím, že sa vlastne pozerám na Moriho a Eliz-chan! Keď ma obaja zbadajú, začnú mi mávať a milo ma pozdravia.
„ Ahoj Dazai-kun, už je to dlhá chvíľa čo sme sa naposledy videli, však?"
Nepáči sa mi ako sa musia verejne pretŕčať pred agentúrou, neviem o čo mu ide ale cítim z toho problémy.
„Dobrý deň Mori-san, čo vás sem privádza za nami do agentúry ? Myslel som si, že port mafia a detektívka agentúra sú uhlavný nepriatelia, no nemám pravdu?" So založenými rukami sa pozerám na Moriho vysokú, ale mierne kostnatú postavu. Už by vážne mal niečo spraviť s tým hrozným strniskom čo má na brade, vypadá, ako keby vyliezol z džungle.
„Popravde som prišiel za tebou Dazai-kun, máš na mňa chvíľku čas?" Jeho výraz tváre sa zmenil, pozeral sa na mňa s jeho ľadovými očami a ticho čakal na moju odpoveď.
„ Myslím, že už moju pomoc nepotrebujete v ničom. Odišiel som predsa od vás už pred niekoľkými rokmi a teraz mám nové a lepšie poslanie do života ako pred tým, prepáčte, ale musím našu konverzáciu ukončiť, meškám do práce. Tešilo ma. "
Obídem ho a zastavím sa pri Eliz-chan, ktorú pohladím po vlasoch a následne im zakývam na rozlúčenie. V tom momente vyšlo z Moriho úst niečo, čo som nechcel počuť ani len zďaleka.
"Chuuya sa nevrátil z misie. Pohádali sme sa spolu a on aj napriek môjmu zákazu odišiel na extrémne nebezpečnú lokalitu a nikto ho nevie teraz vystopovať. "
Tie slová ma pichli priamo do srdca. Tak preto prišiel Mori až za mnou ? Je tá misia až tak nebezpečná? Počkať, veď vlastne hovoríme o port mafii, každá misia je extrémne nebezpečná a je vysoká pravdepodobnosť, že sa nemusí vrátiť živý. Odkedy som ho zo dňa na deň opustil ako partnera, moje svedomie má pomaličky ale isto uhryzie na smrť. Mal som tušenie, že ku mne začínal niečo cítiť a ja som ako zbabelec zaliezol do diery a odišiel skôr, než sa mohlo stať niečo horšie, ale bolo neskoro, pretože som k nemu lásku prechovával odkedy nám bolo 15. Sekundu som váhal, ale nakoniec som súhlasil a vypočujem si všetko, čo sa týka Chuuyu, stále mi totiž na ňom záleží, aj keď som sa zachoval sebecky a klamal sám sebe že k nemu už nič necítim počas tých rokov čo sme boli odlúčený. Pozriem ustarostene na hodinky a vzdychnem si.
„Kunikida ma vážne zabije"
Zašomral som si popod nos a nasledoval som Moriho do najbližšej kaviarne v "našom meste".