†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

17. Súrodenci

Zobudila som sa s pocitom, že to všetko bol len sen. Pozrela som sa do prava, kde sedela Lucy.
„No čo zaľúbené dievčatko? Vyspala si sa s toho včerajška?"Ah, to jej oslovovanie. Potom mi došlo, že to všetko nebol sen ale realita. Príjemná a celkom pekná realita.

„Že ti môžem urobiť účes, že áno?" spýtala sa úplne od veci a ja som prikyvla.

Asi pol hodinu má Lucy česala, akoby som bola malé dieťa. Keď dorobila svoju prácu na mojej hlave, prezliekla som sa a išli sme na raňajky ako každé ráno. Zomierala som hladom! Sadli sme si za stôl a začali jesť. Jedla som a zrazu ma niekto zo zadu objal. Zľakla som sa a skoro sa udusila jedlom. Obzrela som sa a usmiala sa nad dannou osobou - ktorá mi skoro prívodila infarkt, ale to je jedno.

„Draco! Toto mi nerob!" Zasmiala som sa a Draco si sadol vedľa mňa.
Potom som za sebou začula známy dvoj hlas. Boli to moji bratia. Oh, nie toto bude hrozné. Obzrela som sa za nimi a pohľadom som naznačila aby mlčali. No kto by len počúval mladšie sestry všakže? A obzvlášť takýto moji strašne škodoradostný bratia.

„Takže je pravda čo sa tu po hrade povráva," Začal Alex. Ten bol len o niečo starší ako Samo, keďže boli dvojčatá. Tak skvelé, vážne to vie asi celá škola. Ah, nie, to bude trápne.

Neodpovedala som, len som nevinne zamrkaka a usmiala sa.

„Nekecaj, ako naozaj sa naša malá sestrička oblizovala s ním?!" Teraz pre zmenu hovoril Samo, pričom ukázal na Draca. Keď to takto povie, tak to je divné. No vravel to naschvál nahlas, takže to teraz vedia vskutku všetci. Opäť som sa nevinne usmiala a moji bratia sa zaškľabili.

„A to ako teraz spolu chodíťe alebo ako?" Predniesol znova Alex, no odpovedať som nemohla. Sama nevedela ako to medzi nami je, pretože k všetkému, čo došlo bolo moje vyznanie a jeden bozk - dobre možno viac ako jeden. S Dracom som si vymenila pohľady a usmial sa na mňa.

„Hej," ozval sa Draco a pozrel na mňa. „Teda, čas na tu otázku zatiaľ nebol, no keď tu slečna bude súhlasiť..." Asi sa mi práve zastavilo srdce. To sa vážne toto deje? Vážne mi práve položil otázku, či s ním chcem byť. Dobre Elynka, dýchaj, lebo sa udusím. Nemo a s úsmevom na tvári pokrývala hlavou na znak súhlasu, aj keď tu stále boli pochybnosti, či som spravila dobre.

Nikdy som sa necítila tak ako teraz. Bol to naozaj neopísateľný pocit. Celá sieň sa na nás pozerala. Bolo fascinujúce ako sa vedia dvojčatá zhodnúť na jednom slove a tak nastala celkom dosť trápna situácia, aspoň pre mňa.

„Pusu, pusu, pusu!" začal Samo s Alexom a postupne sa pridávali ďalší a ďalší. No akože ja som sa naozaj nepotrebovala bozkávať pred mojimi bratmi, ale na druhu stranu mohla som ho opäť pobozkať, čo bola pre mňa celkom lákavá ponuka... Ale pred mojími bratmi, no nie ďakujem.

„Prestaňte láskavo!" Povedala som im no nikto ma nepočúval. Dokonca aj Lucy sa pridala. Hrozné, ani ona pri mne nebude stáť, no kam som sa to ja dostala?

Na naliehanie ma jemne pobozkal. Zamotala s ami hlava, no nebránila som sa. Potom všetci začali tlieskať, teda až na Rony, ktorá nás prebodávala pohľadom. Prišlo mi to mega trápne a tak som sa len usmievala a mlčala. Vážne som sa do trápnejšej situácii, ešte nikdy nedostala.

„No a nie, že jej nejako ublížiš. Je to stále naša malá sestrička. A ty....ty si proste Malfoy," povedal Alex a ja som sa len usmkmievala. Bolo mi trápne ako sa všetci na nás pozerali. Niesme vo výklade tak nech láskavo čumia do svojich tanierov, nech sa nestarajú a napchavajú sa svojím jedlom, a nech nás nechajú na pokoji.

„A ty ségra nezabudni sa o tom doma pochváliť! Keď tak mi sa o to s radosťou postaráme. Predsa takéto novinky to sa nesmie zatajiť." Prečo musia byť ty súrodenci taký. Ja som ich nikdy v ničom nebonzla. Dobre možno niekedy hej, ale nie v takýchto osobných veciach.

„Spravíte to a ste obaja v momente mŕtvy!" povedala som s vražedným pohľadom. Potom odišli so smiechom preč. Niečo si aj povrávali, no to som nepočula, pretože sa stále vzdialovali.

Tieto dni boli tie najúžasnejšie aké som mohla za tento rok zažiť. Podľa jeho slov som práve chodila so slizolinským princom, do ktorého som sa zamilovala a ľúbila ho. Nečakala som, že by sa toto mohlo niekedy stať. Bol to vskutku dobrý pocit a nemenila som si to skaziť.

Stále som síce bola na pochybách, no bola som šťastná a oficiálne zadaná. Nesťažujem si, páčilo sa mi to, no aj tam som si prišla hlúpa. Dobre, povedal mi, že k tej ryšavej mrkve zo škaredým menom nič necíti, no nepovedal mi, čo cíti ku mne a to bolo pre mňa dosť podstatné. Ale bola som zamilovaná a nedokázala som povedať nie. Keď mi povie do očí, že ku mne niečo cíti, tak fajn, ja budem šťastná, pretože budem vedieť, že to čo cítim ja nie je len jednostranné, no keď ku mne nič necíti a toto všetko je neviem, nejaké divadielko, tak to rozhodne fungovať nebude.

Vzťahy sú komplikované záležitosti a nemali by sa brať na ľahkú váhu. Keď jeden niečo cíti a druhý cíti pravý opak, tak sa to nedá pokladať za lásku. A mali by sme si to uvedomiť, pretože potom budeme trčať vo vzťahu, ktorý nemá žiadnu prespektívu a budeme tým ublížovať len sami sebe...