STOP *hurting me* please

*12*

Chalani sa začali po jednom so mnou zoznamovať, teda až na vysokého, ktorý vo chvíli čo sme prišli vyštartoval k TYovi a od vtedy sa od neho nepohol.

Keď už som si pamätala takmer všetky mená a verte že ich bolo dosť podišiel ku mne aj neznámi chalan s Taeyongom za chrbtom.  Vyzeral v porovnaní s ním komicky. Taeyongovo útle telíčko nebolo takmer spoza dobre stavaného svalnatého tela vidieť.

Bolo to fascinujúce, no v dokonalom protiklade s milou detskou tváričkou a úsmevom s jamkami. 

"Ahoj bielovláska, som Jaehyun "

"Ahoj... Lea"  usmiala som sa. Všetci si spať posadali ku stolu, teda až na mňa.

TY si všimol ako zmätene pozerám okolo seba a poklepanim po mieste vedľa neho mi naznačil aby som si sadla.

"Dáš si niečo? Pozývam....Ako odškodné za prúser čo ťa čaká od brata " uvedomila som si že ma čaká ozajstný prúser, keďže miesto toho aby som cupkala domov sedím tu, ale nechcela som aby mi Taeyong platil jedlo. Prišlo mi to divné i keď môjmu žalúdku sa moja tvrdohlavosť veľmi nepozdávala.

" Ďakujem ale nič, nie som hladná a to že budem meškať je hlavne moja vina... Nemáš si to prečo vyčítať " no po tejto vete sa môj žalúdok už nasrdil a začal vyhrávať tak,že ho bolo počuť hádam až ku dverám reštaurácie.

Do tvári sa mi od hanby nahrnula červeň. " Takže mi chceš povedať, že toto bol len koncert tvojich žalúdočných baktérií a ty vôbec nie si hladná"  zasmial sa TY a gestom pravej ruky naznačil čašníčke, že si chce objednať.

"Dobrý večer, čo si dáte " prišla s milým úsmevom čašníčka.

"Ja si dám kimchi a slečne ramen"
"TY ale nie so....."
"Ticho ! Si a nehnevaj ma... " čašníčka na neho pozrela vo chvíli, keď jeho hlas zvážnel a zapísala si našu objednávku. Potom si objednali aj chalani a ona odišla.

" TY to si ozaj nemusel" prerušila som trápne ticho medzi nami dvomi, čo tu zanechala čašníčka po svojom odchode.
"Nemusel som, ale chcel ! A to, že nie si hladná by ti neuveril ani hluchý... To škvŕkanie v tvojom bruchu by neprepočul ani on... A uvidíš bude ti to chutiť. Robia tu najlepší ramen na svete. "
Hrdo dodal a ja som si len rezignovane povzdychla.

Kým sme čakali na jedlo rozbehla sa okolo stola búrlivá debata. Samozrejme som len ticho sedela a absolutne sa nezapájala. Začala som si teda chalanov obzerať, každého detail po detaile.

Ako je kurňa možné že tu je 12 tak pekných chalanov pokope a u nás ledva nájdeš medzi dvadsiatimi jedného.

Zrak mi ostal visieť na chalanovi, ktorého pri mojom predstavovaní TY nepríjemne sfúkol. A ak som dobre postrehla povedal mu Ten.

Wait nie je Ten náhodou 10?! What the hell?

"TY tvoja nová kamarátka sa mi nepáči."
"Čo? Prečo? "
" Už dobrých päť minút na mňa zazerá. "
" Ale netrep určite na teba ne..... "

" Lea prečo zazeraš na Tena?" vytrhla ma zo zamýšľania šokovaná otázka.

"Hmm? "odvrátila som zrak od čísla 10 a pozrela ma Taeyonga.

" Pýtam sa, že prečo na Tena zazeráš?"
Tak predsa sa volá Ten.
" Nezazerám! "
" Zazeráš! " ozval sa Ten a hodil na mňa nepekný pohľad.
"Nie... Ozaj... Len som rozmýšľala a asi na teba hľadela viac akoby som chcela" zo smiechom som povedala. Pecka Trapaaaaas.

Všimla som si ako nechápavo na mňa pozerá, takže chce odomňa vysvetlenie.
" Len som rozmýšľala nad tvojím menom. Ten je tvoje real meno?  Veď Ten je 10. "

" Nie Ten je prezývka.... Ale ak ťa zaujíma prečo ma nevelojú menom... " nedokončil vetu, len sa postavil od stola prešiel ku mne a nastavil mi ruku. Ja som mu ju tiež podala a postavil sa.
" Chittaphon Leechaiyapornkul" predstavil sa a v tej chvíli mi to bolo úplne jasné.
"Môžem ťa volať Chitty?" on len zodvihol obočie a úsmev na tvári mu zmizol, za to ten môj stále rástol.
"Neopo... " nedohovoril lebo ho v tom prerušilo zvonenie môjho mobilu.

Stuhla mi krv v žilách, vybrala som mobil zo zadného vrecka. Pozrela najskôr na displej a potom zo smrťou v očiach na Taeyonga. Hneď vedel kto mi volá. Obaja sme len nasucho prehltli a ja som zdvihla.

"Áno? "
"Kde do riti si? Volali sme spolu pred dvoma hodinami! A aj chromý by sem zašiel za menej ako trištvrte hodine. Máš 15 minút! Ak do vtedy neprídeš zamkýnam vchodové dvere a spi si pre mňa za mňa aj na terase!"
Ani som nič nedodala a zrušil.

Chalani na mňa pozerali akoby som práve spadla z Marsu. Ten telefonát bol asi hlasnejšie než som myslela.

"To bol kto, frajer? " mrkol na mňa chalan s jamkami.

" Nie.... Starší brat " Chittyho som tam nechala stáť zobrala som si rýchlo batoh a pozrela na TYa.

" TY ako sa dostanem čo najrýchlejšie dom? " zúfalo som zakňučala.

" Pôjdeš iba smerom dole a druhá odbočka v ľavo, dostaneš sa rovno na našu ulicu, ale pôjdeš na jej koniec lebo do nej vôjdeš z druhého konca."

"Dobre ďakujem" rýchlo som ho objala, zamávala chalanom.
"Ahoj Chitty " zasmiala som sa a ešte objala Tena.

Rozbehla som sa smerom k východu.
" Slečna vaše jedlo" zaregistrovala som čašníčku, no to som už vyletela z dverí na ulicu a bežala smerom ako mi kázal TY.

O necelých sedem minút som už bola v našej ulici presne ako mi hovoril. Lenže problém nastal, keď som si pozrela čas kedy mi volal Lucas a uvedomila si, že od spania na terase ma delí necelá minúta a pol. Na konci ulici som však zahliadla svoj dom.

"To stíham! " rozbehla som sa najrýchlejšie ako mi moja chromtavá noha dovolila. Lenže ostrá bolesť ma zastavila 50 metrov od môjho cieľa.
Noha mi horela, pozrela som na mobil.

"Kurva!"  zakliala som. Keďže som už aj tak meškala ani som si nedávala tú námahu ísť rýchlo, krivkala som a nohu sa snažila čo najmenej zaťažovať.

Otvorila som bráničku pred mojím novým domov a vošla do dvora. Bráničku následne zavrela a s malou dušičkou prešla ku dverám.

Chytila som rukou opatrne kľučku a stlačila. Dvere sa ani nepohli.

"No taaaak" od zúfalstva som udrela čelom o dvere a odšmochtala sa dozadu na terasu. Ani som neskúsila otvoriť terasové dvere. Stavím sa, že ich zamkol aby som si to zapamätala.

Rozložila som si lehátko a ľahla si naň. Bolo studené a nepohodlné. Vložila som si slúchadla do uší a zaspala.

Olaaa... Zdravím ľudia... Keďže je tá karanténa a ja sa po dlhom týždni nemám čo učiť, pustila som sa opäť do písania. Dúfam, že tam nie je veľa gramatických chýb a že sa príbeh ľúbi 😊