15. Neskoré pozvanie

117 19 5
                                    

SIF

Stála som pred skriňou a rozmýšľala. V mojej skrini som nemala žiadne šaty. Mynulí rok sme síce mali ples ale na šaty čo som mala mi stúpil Fandral a roztrhli sa.

Keď som tam stála a maturovala nad tým čo si obliecť niekto zaklopal na dvere.

,,Ďalej.”

Za sebou som zazrela niekoho koho som veľmi nečakala.

,,Fandral? Ehm...ahoj!” Pokúsila som sa o úsmev.

,,Ahoj Sif. No...vieš ja-chcel som sa ťa opýtať či by si so mnou išla na ten ples.” Povedal rozpačito.

Bola som trochu zaskočená.

,,No...dobre...tak fajn.” Usmiala som sa.

,,Tak... teda prídem po teba o 18:55.”

,,Fajn.” Zase som sa pousmiala a Fandral odišiel.

Ale tu nastal ďalší problém. Čo na seba?

V tom ma napadol spásonostný nápad. Pôjdem za Ros, ona mi pomôže.

Vykročila som ku jej dverám a rázne zaklopala.

,,Ďalej.” Počula som Rosalindin hlas.

Práve sedela na posteli a venovala mi spýtavý pohľad. Vošla som dnu a hneď som ju oboznámila so situáciou:

,,Ros, musíš mi pomôcť!”

Zatvárila sa trochu prekvapene a vyhlásila:

,,No daj.”

,,Takžé!” nadýchla som sa. ,,Fandral ma pozval na ten ples a ja trúba som povedala že idem ale z toho sa asi už nevyvlečiem a mám problém s ktorým mi môžeš pomôcť: nemám žiadne, žiadne, žiadunké šaty.” Pozrela som na ňu zúfalím pohľadom.

Ros sa usmiala a povedala:

,,Tak tu si na správnej adrese!” Pozrela na hodiny. ,,Do plesu zostáva štyri a pol hodiny, preto stíhame zabehnúť do mesta a nejaké kúpiť.”

Súhlasila som a za chvíľu sme vychádzali z hradu a mierili do mesta.

Tešila som sa, s Ros sme si už dlho takto nevyšli.

LOKI

Vrátil som sa po mojej prechádzke do hradu a namieril som si to do svojej komnaty keď ma niekto zastavil.

,,Loki. Niečo ma napadlo.” Bola to matka. Opäť.

,,Áno?”

,,So Sif sa už dlho nehádate. Podľa mňa by bolo dobré keby ste sa trochu zblížili.”

,,Kam tým mieriš?” Bol som trochu znepokojený.

,,Mal by si ju pozvať na ten ples.” Dokončila a ja som sa zadivil kde na tie otrasné nápady chodí.

,,Zlý nápad.” Odvrkol som.

,,Loki, noták.”

,,Prepáč ale nieje to dobrý nápad. Toto nieje dobrá metóda na zbližovanie.” Nemienil som sa s nikým zbližovať.

,,Ako myslíš. Ale bola by to dobrá príležitosť.” Povedala keď videla že zo mňa už veľa slov nevytiahne a odišla.

Chvíľu som nad tým rozmýšľaľ ale potom som to zavrhol. Veď ako by sa tvárila keby som jej to povedal. Bol by to taký výraz že: buď si niekto kto sa vydáva za Lokiho alebo je to vtip alebo potrebuješ psichiatriu.

Lost Dream (Fanfiction for Asgard)✅Where stories live. Discover now