LOKI
Sedel som si na zábradlí balkóna a čítal si knihu. Ani som nezagistroval o čom je, bol som iba ponorený do myšlienok.
Bol by som rozmýšľal ďalej ale z môjho snívania ma vytrhol zvuk dupotajúcich nôh a následne som pred mojimi dverami uzrel nejaký list v obálke.
Bol som naozaj zvedavý čo v ňom je a od koho je. Zišiel som z balkóna a opatrne som list zodvihol. Najprv som si ho prezrel zvonka.
Bola to obyčajná biela obálka, nedbalo zatvorená a prilepená asi tonou lepidla. Nebolo na nej nič napísané preto som skúsil šťastie vo vnútri.
Zobral som díku zo svojho stola a pretrhol papier. Ten kto to lepil tak sa musel ponáhľať lebo to lepidlo bolo naozaj všade.
Keď sa mi konečne podarilo vyslobodiť list z obálky tak som ho roztvoril a začal čítať.
,Dnes o jednej hodine ráno. Buď prichystaný.'
Čo? Čo bude o jednej hodine ráno? Na čo mám byť prichystaný? Kto mi poslal ten list?
Na túto hŕbu otázok dostanem odpoveď o jednej hodine ráno.
ROSALIND
Kráčala som si po záhrade a rozmýšľala. Ten hlas na chvíľu utíchol a ja som konečne nemala pocit že mi niekto číta myšlienky.
Zhlboka som sa nadýchla aby som sa upokojila a usmiala som sa.
Je tu krásny deň a ten hlas mi ho nezničí.
Keď som kráčala popri ružiach tak som vdýchla ich krásnu vôňu a nevšimla si že sa ku mne niekto blíži.
,,Ahoj Ros.“ Začula som neznámi hlas.
Otočila som sa a uvidela som nejakú neznámu ženu.
,,Hovoria ti tak. Však?“ Usmiala sa.
,,Áno.“ Odpovedala som neisto.
,,Ja som Lorelaj.“ Podala mi ruku.
Pousmiala som sa.
,,Ako ti to ide so schopnosťami?“ Spýtala sa priamo.
,,Čože?“ Znela moja rýchla odpoveď.
Takú otázku som od nej nečakala.
,,Prepáč zle som sa opýtala. Ako ti je? Myslím či ti tie schopnosti nejako neškodia alebo niečo také.“
Rozhodovala som sa či jej povedať o tom hlase ale nakoniec som sa rozhodla že jej nič nepoviem.
,,Nie. Som v poriadku. Už to viem ovládať.“ Povedal som aj keď pravda bola pravý opak. Nevedela som to ovládať iba nespustiť.
,,Budeš to využívať v boji?“ Pýtala sa ďalej.
Jej slová ma veľmi ukvapovali. Ani ju nepoznám a ona sa má pýta na také veci o ktorých som nepovedala ani mojej matke.
,,No...ja- neviem.“ povedala som a ona vypozorovala že som nepokojná.
,,Prepáč. Vieš, v poslednej dobe pomáham u liečiteľa a poslal ma aby som zistila ako sa máš či niečo nepotrebuješ a tak.“ Povedala previnilo. ,,Keď nechceš nemusíš odpovedať ale ako ti máme potom pomôcť?“ Spýtala sa rozumne.
Už som tomu pochopila ale o tom hlase som nemienila nikomu povedať.
,,Je to v poriadku, iba ma z toho niekedy rozbolí hlava ale to nič nieje.“ Teraz som povedala pravdu. Niekedy ma naozaj bolí hlava ale neviem či je to zo schopností a úprimne, je mi to jedno.
,,Fajn. Teraz tu mám pre teba pár otázok.“ Začala. ,,Nemala si v poslednej dobe halucinácie? Nepočula si cudzí hlas alebo si nevidela nejakého jednorožca?“
Zasmiala som sa ,,nie.“ aj keď ma to prekvapilo lebo ten hlas...čo ak mám príznaky nekakej choroby po ktorej mi exploduje hlava?
,,Idem ďalej.“ Odkašľala si. ,,Niesi v poslednej dobe nervózna alebo nemáš premenlivé nálady?“
,,A-ani nie.“ Nevedela som ako odpovedať.
,,Necítiš že si sa zmenila aj nejako inak ako že si získala schopnosti?“
,,Nie.“ odpovedala som už ostro.
,,A-“
,,To už stačí. Som v poriadku. Naozaj.“ Zakončila som.
,,Rozumiem ale po takom zážitku nemôžeš byť v poriadku.“ Položila mi ruku na rameno a sladko sa usmiala. ,,Chcem ti pomôcť. Záleží mi na tebe.“
,,Ale veď sa ani nepoznáme.“ Povedala som nesmelo.
Usmiala sa. ,,Keď si bola menšia tak som ťa strážila. Boli sme najlepšie kamarátky. Nepamätáš sa?“
Niečo sa mi marilo ale nechcela som byť na ňu zlá preto som sa tiež iba usmiala.
,,Poď, dáme si zmrzlinu.“ Povedala a chytila ma za ruku.
Táto ponuka ma trochu prekvapila ale išla som. Cestou som videla ako oproti nám ide Sif s veselým úsmevom no hneď ako nás zbadala tak sa jej zachmúril pohľad.
,,Sif! Ahoj!“ Pozdravila som sa ale Lorelaj ma tiahla ďalej.
Sif si zamrmlala niečo ako ahoj a obišla nás.
Prečo má takú zachmúrenú náladu?
Lorelaj bola v ten deň neškutočne milá a ja som sa snažila byť ku nej rovnaká. Bolo mi s ňou dobre, smiali sme sa a rozprávali. Ona mi povedala že je bojovníčka ako Sif a že boli kamarátky keď ju naraz začala Sif nenávidieť. Trochu sa mi to nezdalo ale keď to vraví...ja som jej zasa povedala všetko o súťaži. Všetko až na Lokiho. Nechcela som to rozhlásiť.
THÓR
Prechádzal som okolo záhrad keď som začul známy smiech. Bola to Rosalind s Lorelaj. Boli veselé a konečne som videl Ros ako sa smeje. Veľmi som sa potešil. Bol som rád že má dobrú náladu.
Ako som sa pozeral, Lorelaj povedala Ros niečo v tom zmysle že už musí ísť. Usmial som sa a vydal sa ďalej. Keď som prechádzal popri jazierku kde sme sa hrávali, vynorili sa mi vzpomieky na detstvo. Vtedy sme tu vždy hrali schovávačku. Predtým som tomu nevedel pochopiť ale z nejakej záhadného dôvodu, vždy vyhral Loki. Vytváral svoje ilúzie a sám sa krčil pod kameňom a nevedel sa prestať smiať. Vždy som ho našiel iba tak že sa od toho smiechu vo vode začal dusiť a musel vyplávať na povrch. Aj on býval taký veselí a priateľský, síce introvert ale radostný. Teraz taký už nieje, ktovie prečo...
Ako som bol takto ponorený do myšlienok tak ma zo zadu ma prekvapil sladký hlas a následne nežný dotyk.
Neviem čo to bolo, no vtedy pre mňa vesmír celý zmizol.
Chcela by som sa predom ospravedlniť pretože do júna budem kapitoly vydávať iba raz do týždňa. (Keď sa podarí tak sa pokúsim aj častejšie) Momentálne totiž píšem poviedku do jednej súťaže a bola by som rada keby ste sa zapojili aj vy. :D Pokiaľ máte záujem, súťaž organizuje
zoritae a verím že aj ona bude mať radosť keď jej napíšete. ;)
Ďakujeeeeeeem!
BINABASA MO ANG
Lost Dream (Fanfiction for Asgard)✅
Fanfiction,,Výhra, šťastie a láska. Tieto pocity Rosalind vždy cítila. No návšteva cudzej planéty, či stretnutie sa s úhlavnými nepriateľmi s novým plánom nieje povzbudivé. No čo ak sa na tej planéte odohralo viac? Čo sa stalo Rosalind a čo je zdrojom jej nev...
