†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

27. Pomsta je sladká Malfoy

Vyšla som z chrabromilskej klubovne. Bola nedeľa večer a celý víkend som s Fredom a Georgeom vymýšľala pomstu. Zaujalo ich to, keď som im povedala čo chystám a požiadala ich o pomoc. Malo to byť niečo veľkolepé. Niečo čo sa tak často nevidí. A už vôbec nie u Malfoya. Napadlo nám pár žartíkov, ale to nebolo ono. V sobotu večer sa nám vymýšľaci plán trochu zvrtol a hrali sme fľašu s polovicou chrabromilu.

Dokráčala som do slizolinskej klubovni. Bolo tam dosť ľudí a aj Draco s Rony. Len som s úškrnom prešla okolo. Nechcelo sa mi riešiť, že sa debata stočila na moju osobu. Sadla som si na rám okna a zapisovala som si nápady s diabolským úsmevom. Všetci na mňa znechutene zazerali no mne to bolo vtedy fuk. Započúvala som sa do rozhovoru medzi Dracom a Rony, pretože prečo nie.

„Draco, ani nevieš aká som rada, že si sa tej bielovlasej namyslenej svini zbavil. Vieš teraz môžme byť spolu,” predniesla ta ryšavá mrkva. Merlin jak ja ju nenávidím! A nech zabudne, mne nadávať nebude!

„Kebyže viem, že je to humusáčka, tak si s ňou nikdy nezačnem." Videla som ako sa na mňa pozeral. Nebol to typický pohľad plný nenávisti. To bolo skôr niečo ako odhodnanie, túžba a aj štipka ľútosti. Teda aspoň som to tak vyčítala z jeho pohľadu. No tie slová ma zaboleli. Niekedy vedia slová ublížiť viac ako fyzický dotyk.

Zdvihla som sa a odišla do izby. Išla som tam s falošným úsmevom. Hodila som zošit na posteľ a zašla si dať rýchlu sprchu. Po umytí som si vlasy zopla do strapatého drdola a obliekla si na seba biele tričko, a sivé tepláky. Dajme tomu, že v tomto spím. Lucy zašla do knižnice, no mala sa každú chvíľu vrátiť späť. Pri myslení na ňu, dotyčná vletela do izby a začala sa smiať.

„Čo?”

„Nič, len som si práve predstavila Draca s ružovými vlasmi," povedala Lucy a začali sme sa smiať obidve. Potom mi niečo docvaklo. Normálne ma osvietilo s tamaď hore.

„Lucy ty si génius!" Neviem odkiaľ nabrala taký nápad, ale je dokonalý.

„Ohh, ďakujem. To síce o sebe viem. A môžem vedieť čím som si zaslúžila od teba byť nazvaná géniom?" Ach tá rozprávala, akoby si niečo šľohla.

„Riešim pomstu. Poriadne krutú a sladkú. To predsa vieš. No a nejako, síce neviem ešte ako, ale nejako mu nafarbíme vlasy na ružovo. Normálnou muklovskou farbou na vlasy. Malo by sa to dať zmyť po 3 týždňoch. Medzi tým bude chodiť s ružovou hlavou. Teda pokiaľ ho nenapadne použiť zakrývacie zaklínadlo," povedala som jej svoj nápad. „Len sú tu dva háčiky. Ako zoženiem farbu a ako mu ich nafarbýme?"

„Tak môžeš napísať rodičom, či by ti ju neposlali a ako to urobíme... to ešte preberieme."

„Fajn...Idem im hneď napísať." Sadla som si za stôl a rozpísala sa. Ešte som sa im musela ospravedlniť za to čo som im previedla.

ʼAhoj mami, oci, Samo a Alex. Chcem sa vám v prvom rade ospravedlniť za to ako som sa posledné týždne chovala. Nemala som len tak zdrhnúť k Lucy. Mala som si to nechať vysvetliť. Veľmi ma to mrzí. Naozaj. Mohli by ste mi poslať sovu s vysvetlením. Ďakujem. Budem rada. A naozaj ma to veľmi, veľmi mrzí.

Dúfam, že vám Samo a Alex nejdú veľmi na nervy, lebo ak áno tak si ich nájdem a nakopem im tie ich zadky. Pozdravte ich odomňa. Čoskoro pôjdeme do Rokvillu, tak vám asi niečo pošlem.

A čo sa mňa týka. Tak ako sa mám... Úprimne? Mám sa príšerne. Ani nie kvôli škole. No to je tiež dôvod, keďže nám toho dávajú veľa, ale hlavne kôli tomu, že máme Dracom trošku väčší konflikt. Ani sa to nedá nazvať konflikt, ale no... Normálne ma nechal, len preto, že som muklorodenná. Teda ak je pravda to čo tá žena vo Francúzsku povedala. Je mi ľúto ako som sa zachovala. Nemyslela som to tak. Bola to prvotná reakcia. Vy ste ma vychovali. Vy ste pri mne boli, keď mi bolo zle a to Vám nezabudnem. Vy ste moji rodičia.