Spať na tvrdom gauči nebola žiadna výhra. Bol menší než ja, takže som sa celý čas prevaľovalo a budil asi každú hodinu. Aspoň som mohol chodiť kontrolovať Ruby.
Mala horúčku, ale nezdalo sa mi, že sa jej zvyšuje tak ako predtým. Donútil som ju dať si okolo 5 ráno tabletku, aj keď ma moc nevnímala. Spánok by jej mohol pomôcť.
Ráno som sa zobudil o desiatej. Myslel som si, že Ruby bude ešte spať. Ako som sa mýlil...
Postavil som sa celý dolámaný z gauča. Neunúval som sa ešte obliecť, pretože som si chcel ísť len po vodu. Keď som otvoril dvere na kuchyni, zostal som nechápavo pozerať dovnútra. Tá žena je neskutočná.
,, Môžeš mi vysvetliť, prečo kurva neležíš? " vystrašil som ju svojim hlasom, keďže stála pri sporáku, hlavu mala opretú unavene o skrinku nad ním so zatvorenými očami. Prudko sa obrátila a chytila sa za srdce.
,, Toto mi už viac nerob!" zvolala rozrušene.
,, Ja ti nič nerobím. Pýtam sa prečo neležíš? A prečo nemáš ani ponožky?!" zavrčal som, keď som si ju prezrel. Skôr než mi stihla niečo odpovedať, bol som pri nej a rukou som otestoval, či má ešte teplotu. Jasné že mala.
,, Chcela som sa ti aspoň raňajkami poďakovať." prehovorila, tým sa chcela obrániť.
,, Poďakuješ sa mi, ak si teraz pôjdeš ľahnúť! Stále máš horúčku a ako som povedal, nebudem ťa mať na svedomí! Dorobím tie raňajky, ďakujem ti za ne, ale ty ešte musíš ležať." prikývol som sám sebe a za pažu ju odviedol z miestnosti.
,, Ale..." snažila sa protestovať, no ja som jej nedal priestor.
,, Choď si ľahnúť a ja ti donesiem čaj. Snahu si cením, dobre? " usmial som sa na ňu a ona nedobrovoľne a zamračene prikývla.
Vrátil som sa do kuchyne a to, čo všetko robila mi nejak nesedelo s tým, čo som u nich včera v chladničke videl. Možno majú nejaké tajné zásoby.
Varili sa vajíčka, párky, dokonca aj slanina s toastami. Musel som sa len neveriacky zasmiať. Neuveril by som, ak by mi niekto povedal, že táto žena vie variť. Nejako mi to k nej nesedelo.
Dal som zovrieť vodu na čaj a opäť sa s krabicou čajov vybral k nej do izby. .
,, Aký čaj chceš tentoraz? "opýtal som sa jej, ale keď som sa na ňu pozrel, musel som sa zasmiať. Vyzerala ako urazené dieťa, ktorému niečo zakázali.
,, Nechcem čaj!" odvrkla mi so založenými rukami na hrudi a ja som sa opäť zasmial.
Pristúpil som k jej posteli a kľakol si pri ňu.
,, Môžeš mi vysvetliť, prečo si urazená?" opýtal som sa s úsmevom. Škaredo sa na mňa pozrela a ja som jej položil ruku na čelo.
,,To bude z tej horúčky, však? Ani mňa by nebavilo byť toľko chorý a bezvládny. Hlavne s tvojou povahou." zasmial som sa a ona tiež prekonávala smiech. Natiahla sa a buchla ma silou do ramena. Až vtedy som si uvedomil, že som tu pred ňou celý čas polonahý. Ale ona vyzerala, že tomu neprikladá dôležitosť.
,, Si hlupák, vieš to? U mňa sa často nestáva, že chcem byť milá a niekomu naozaj poďakovať. Celé si mi to pokazil!" obvinila ma ale už mala na tvári úsmev. Vyzerala lepšie ako včera. Omnoho.
,, Pozri, včera som sa ti snažil zraziť horúčku niekoľko hodín. Dnes vstanem a prvé, čo uvidím, si ty polonahá a podotýkam bosá s horúčkou ako pripravuješ raňajky. Nemal by som proti tomu nič, ak by si bola normálne oblečená, zababušená vo svetri, obutá s minimálne jednou tabletkou v tele. Ak splníš moje požiadavky, kľudne tie raňajky dorob, dobre? Ale teraz mi povedz, aký čaj chceš. "usmial som sa priateľsky na ňu, zdvíhajúc krabicu s čajmi pred jej oči.
,, Zelený." povedala mi a sama sa natiahla po tabletku na horúčku na nočnom stolíku. Pred mojimi očami ju zapila. Ja som sa na ňu len povzbudivo usmial, postavil sa a odišiel z miestnosti.
Zalial som čaje, skontroloval všetko, čo sa varilo a išiel sa obliecť. Moje tričko bolo zo včerajšieho večera ešte trochu vlhké, ale nemal som veľmi na výber. Obliekol som sa.
Už oblečený som sa vrátil do kuchyne a tam stála Ruby, ktorá splnila moje požiadavky. Konečne bola oblečená tak, že môj pohľad nekĺzal na jej hriešne dlhé nohy.
,, Ani ťa to nebolelo." neodpustil som si a zobral svoj čaj z linky na stôl. Sadol som si a sledoval ju, ako sa zvŕta v kuchyni. Podľa toho čo som videl ju to bavilo a bolo to pre ňu prirodzené.
,, Môžeš mi prestať prepaľovať dieru do chrbta? Celkom ma to vyvádza z mieri." povedala mi, no ani raz sa neotočila mojim smerom.
,, Prepáč, len som nečakal, že sa ti tak páči v kuchyni."
,, Milujem jedlo. To je celkom dobrý dôvod, prečo sa zdržiavať v kuchyni s radosťou." usmiala sa na mňa, keď predo mňa položila plný tanier dobrôt. Mala dobrý vkus na jedlo.
,, Vyzerá to super. " pochválil som ju.
,, Dúfam, že ti to bude aj chutiť. " povedala a s chuťou sa pustila do jedenia.
Už som bol dosť hladný, takže som hneď začal jesť aj ja.
,, Si dobrá kuchárka. "pochválil som ju a odpil si z čaju.
,, Ďakujem." utrela si pery do servítky a mne sa vrátili rovnaké myšlienky ako včera v sprche. Tie jej plné pery zo mňa robia blázna... Pozeral som sa na ňu dlhšie, než bolo vhodné a zároveň sa snažil presvedčiť, že to je chvíľkové pobláznenie, čo nestojí za zmienku. Niečo, čo by som nemal vôbec rozoberať. Kurva! Kedy mi takto prejebalo? Takéto myšlienky som nemal, ani keď som nemal dostatok sexu. A to ho mám teraz dosť.
,, Deje sa niečo? Mám niečo na tvári? " opýtala sa a ja som rýchlo pokýval hlavou, aby som jej odpovedal a zároveň sa spamätal.
,, Nie, nič. Len som sa ťa chcel opýtať či si si merala teplotu." uhral som to najlepšie, ako som vedel. Slabo.
,, Nie, ale myslím si, že už som na tom lepšie. Zvládnem to aj sama. Kľudne choď domov." povedala mi presvedčivo.
,, Chcel som počkať aspoň kým príde Tania. Kedy vlastne príde? "opýtal som sa jej.
,, Písala mi dnes ráno. Príde až zajtra, lebo ju rodičia nechcú pustiť domov. Takže ak chceš kľudne choď domov. " povedala mi len tak medzi rečou.
,, Chceš sa ma zbaviť? "opýtal som sa jej priamo. Ak mi povie, že chce byť sama, odídem. Očividne mi jej prítomnosť vôbec nepomáha.
Pár minút sa na mňa pozerala, akoby rozmýšľala, čo mi má povedať. Pravdepodobne aby ma neurazila.
,, Môžeš tu ostať, ak chceš." vyslovila niečo, čo ma úprimne prekvapilo. A moju hlavu priviedlo k scenárom, ktoré by som si predstavovať nemal.
Nie ako slušný chlapec.
Nie s ňou.
YOU ARE READING
Bojovný
RomanceAlex to nikdy nemal v živote ľahké. Keď bol malý zomrela mu mama a celý život ho vychovával strýko. Otca nikdy nepoznal. Alex je teraz dospelý a snaží sa osamostatniť. Jeho strýko má vlastnú rodinu, do ktorej síce úplne nepatrí, no cíti sa tak. Alex...