My horse |L.S.|

Prvá a posledná kapitola

Venované _My_Fucking_name a torroslav223
__________

Louis:

Zobudím sa vo svojej posteli. No, je logické, že v nej, keďže asi nespím v cudzej, keď sa práve neopíjam. Čo veľmi nerobím, no to je jedno. Dnes by mi mal prísť nový kôň, ktorého mi kúpil môj kamarát Zayn k narodeninám. Vlastne ani neviem, čo to je za koňa...

Postavím sa z postele a na polceste do kuchyne na naraňajkovanie sa, ma vyruší dosť hlasné zatrúbenie, ktoré spôsobí, že vyletím pár centimetrov do vzduchu a keď dopadnem, tak sa rozbehnem naspäť do izby, aby som sa obliekol medzi ľudí.  Neviem, či je vhodné ísť len v teplákoch, ale kebyže je to Zayn, tak je to v pohode. No nemám istotu...

Vybehnem z domu a prakticky sa rozpleštím na niečom rovnom a tvrdom. Zmätene sa poobzerám s miernym krútením hlavy z toho nárazu a zamračím sa pri pohľade na Zayna, kývajúceho mi z auta, za ktorým je pripevnený príves pre kone, do ktorého som vrazil.

,,Nabudúce mi vlez rovno do domu!" zamračím sa na neho a napravím si ofinu, ktorá mi kvôli tomu jeho prívesu padla do očí.

,,Keď si to želáš, pane," povie Zayn a vystúpi z auta. Pokrútim nad ním hlavou a sledujem ho, ako príde ku mne a premeria si ma. ,,Niekto zaspal, všakže?"

,,Ozval sa ten pravý. No už vykladaj toho sprostého koňa, som hladný," poviem a postrčím ho k prívesu. Tentoraz pokrúti hlavou on a vyberie sa tam, avšak dosť pomaly. Znudene ho sledujem až sa napokon rozhodnem, že si odskočím na raňajky. Akurát stihnem zjesť to niečo, čo si zvolím a stihnem aj vyloženie môjho koňa.

A tak sa vyberiem do kuchyne, kde zhrabnem päť mrkiev. Mňam mňam mrkvičky. Neexistuje nič lepšie, ako ony, a čo je najväčšia výhoda? Že ich jedia aj kone a mrkvy sú celkom lacné, čiže mi zostáva viacej peňazí na oblečenie. Haha, ako dobre som vybabral so systémom.

Vrátim sa asi o päť minút neskôr, lebo som si užíval chuť mrkvičiek. Ako mohol Boh vytvoriť niečo tak dokonalé a nechať to rásť zo zeme? To by malo padať z neba, ako dážď! Alebo by to mali anjeli hádzať! Pre mrkvičky sa predsa oplatí trochu námahy, no nie?

,,Lou, kde si tak dlho?" z myšlienok o mrkvičkách ma vyruší Zaynov hlas, načo zdvihnem pohľad od poslednej mrkvičky, ktorá mi zostala z posledného nákupu a pozriem na neho. No namiesto neho vidím najprv sivého koňa až potom jeho. Ten kôň je... nádherný...

Naozaj naozaj naozaj nádherný. A áno, je tam aj Zayn... ten to všetko kazí... ,,Zee, mám ťa rád, ale mohol by si teraz odísť. Zavadziaš mi tu a aj tak som ťa sem nepozval."

Zayn sa so šomraním: ,,A vraj kamaráti..." vyberie do auta, s ktorým o chvíľu odíde, no ja to nevnímam. Ja hľadím len na koňa, ktorý stojí predo mnou. Na uzde ma napísané Harry. Divné meno pre koňa. No to je celý Zayn...

,,Ahoj, Harry," poviem potichu a pokývem sa na chodidlách. ,,Taakže, dáš si mrkvičku?" Nastavím mu ju a onedlho už nemám ani moju poslednú mrkvičôčku. Nie, že by mi to vadilo, ušetril som na strave pre mňa veeľmi veľa, takže si môžem dovoliť ďalšie mrkvičky a možno aj nové oblečenie. No najprv mrkvičky.

,,Ukážem ti to tu?" spýtam sa Harryho, ktorý mi neodpovie. Len spokojne chrúme moju mrkvičku a ignoruje všetky moje pokusy o nadviazanie kontaktu... a o očnom ani nehovorím! Veď ten kôň ma úplne ignoruje. ,,Haló!"

Dupnem si, načo na mňa ten kôň pozrie a akoby si len vtedy uvedomil, že som tam aj ja. Trochu cúvnem, keď sa ku mne vyberie, lebo neviem, čo má ten cudzí kôň v pláne, no keď ma olíže, tak si vydýchnem. Prečo by ma zabíjal? Jesť dostal...