†Where love is not resisted†[]†HP FF†[]†

32. Núdzová miestnosť

Týždne išli ďalej. Síce pomaly ale išli. A ja som bola ako bez duše. Nedokázala som sa sústrediť. Na metlobale mi to tiež poslednú dobu nešlo. A v škole som sa tiež trochu zhoršila. A to všetko mal na svedomí slizolinčan menom Draco Malfoy, na ktorého som nedokázala prestať myslieť, aj keď som vedela, že by som mala. Žeby som mala na neho zabudnúť a posunúť sa ďalej.

Jeden novembrový deň nás Hermiona zavolala na jedno odľahlejšie miesto v Rokville. Inak povedané do hostinca U Kančej hlavy. Zavolala aj Lucy. Bolo tam prekvapivo dosť ľudí. Niektorých som aj poznala. Zo slizolinu sme tam boli len mi dve. S Mionou prišiel aj Harry a Ron. Voldy bol späť a mi sme sa chceli vedieť brániť. A čo nás ťa stará ropucha naučí? Nič. Potrebovali sme dobrého učiteľa. Niekto kto má skúsenosti. No a to sme očakávali od Harryho. Veď s Voldym minulý rok bojoval.

„Nemyslím si, že je to dobrý nápad," povedal. Toť je celý Harry.

„Blázniš Harry? Kto iný nás to všetko môže naučiť, keď nie ty? Si naša nádej," povzbudila som ho.

Nakoniec sme vytvorili Dombledorovú armádu, kde Harry bol náš učiteľ. Konečne budem vedieť poriadne bojovať.

„V najbližších dňoch by sme všetci mali popremýšľať, kde sa budeme stretávať," prikázal nám Harry pri ceste naspäť do hradu. My ostatní sme mu na to prikývli.

„No nie je to vzrušujúce, porušovať pravidlá?" prihovorila sa Miona.

„Kto si a čo si urobila s Hermionou Grengerovou?" zavtipkoval Ron a zasmiali sme sa.

Keď sme prišli naspäť do hradu, vybrali sme sa všetci do svojích klubovní. Lucy si šla dať sprchu a ja som v klubovni pozorovala ako horí drevo v krbe.

Premýšľala som. Ako obyčajne. Premýšľala som nad mojím životom. Aký vlastne ma zmysel. Nosila som na sebe masku šťastného dievčatá, čo je so všetkým vyrovnaná. No aká bola pravda? Ani Lucy a Kiara si nič nevšimli. Ako by som to povedala? Mĺčky som trpela. A dôvodom bol Draco Malfoy. Stále som ho nepustila z hlavy. Nedokázala som to.

„Nad čím tak strašne premýšľa, Softgoodová?" Ja som asi mala asi schopnosť privilat ľudí, na ktorých so myslela, alebo čo.

„Čo ťa do toho Malfoy?" Odvrkla som mu a ďalej si prezerala plamene v krbe. On si ku mne prisadol ale ja som sa na to hneď postavila a chcela odísť. Nechcela som tam byť s ním. Príliš to stále bolelo.

„Kam ideš?" Ah, horšia otázka už nebola?

„Preč. Preč od teba."

„Prečo? Nevyvraždil som ti rodinu, aby si sa ma bála, alebo ma nemohla zniesť. Ja sa chcem len porozprávať."

„Prečo?! Za to, že s tebou hovorím na elixíroch a na metlobale neznamená, že ťa dokážem vystáť v mojej blízkosti a rozprávať sa s tebou. Nebudem s tebou v jednej miestnosti po tom...." Na chvíľu som sa odmlčala.

„Po tom čo si vtedy tam v lese previedol. Proste ti plním želanie. Nemontujem sa ti do života, ako si chcel."

„Už som ti raz povedal, že som to tak nemyslel. Prehnal som to, viem." Dobré bolo divné počuť Malfoya, že si priznáva chybu. Naozaj divné.

„Ale povedal si to. A už sa to nezmení. Nevieš si ani len predstaviť ako som sa cítila.. Vieš čo si? Jeden obyčajný, bezcitný idiot, ktorý nemá nič lepšie na práci len si niekoho namotať a potom ho od kopnúť.

Nedokážeš si predstaviť, ako som sa cítila, pretože ty nič také, čo sa volá láska nedokážeš cítiť! Nemáš v sebe štipku citu a empatie! Si idiot prvej triedy a kľudne ti urobím ocenenie. Myslíš len na seba a ostatní sú ti ukradnutí. Ľutujem tvoju budúcnosť, a ľutujem hlavne seba, že som si robila nejaké nádeje, a že som sa do teba zamilovala. To bola najväčšia chyba v mojom živote! A ešte väčšia chyba je to a uvedomujem si to je, že aj tak cez to všetko ťa stále milujem!" Dopovedala som, pričom mi slzy stúpli do očí, no nepostúpila som ich von. „Choď si otravovať svoju Rony a nie mňa!” dodala som a nechala ho tam skoro samého. Bolo tam pár ľudí, ale to ma nezaujímalo. Išla som do izby. Tam má aspoň nemá kto otravavať, teda okrem Lucy.

***

S Lucy sme premýšľali, kde by sme mohli trénovať. No na nič sme neprišli. No čo môžu vymislieť dve dievčatá, ktorá jedna je s myšlienkami stále inde a druhej to bez tej druhej nepáli.

Onedlho niečo našiel Neville Longbottom. Zišli sme sa a on nám to ukázal. Objavil núdzovú miestnosť. Ukáže sa len tomu kto ju potrebuje. Vždy je vybavená podľa potreby. Vždy.

***

Medzi tým stihla tá ružová ropucha vyhlásiť všelijaké nezmyselné rozkazy. Čisté peklo.

Každý deň sme sa stretávali a trénovali. Nie všetky kúzla boli také ľahké ako sa zdali, no nakoniec som všetky zvládla. Harry bol vynikajúci učiteľ.

Najťažšie bolo vykúzliť patronusa. Teda pre mňa. Musela som si vyčistiť myseľ, čo pri mojích myšlienkových pochodoch bolo dosť ťažké, a nájsť tú najšťastnejšiu spomienku. Bolo náročné nejakú nájsť no napokon sa jedná našla.

Vyslovila som Expecto Patronum no nič. Vyslovila som to druhýkrát no zasa nič. Nakoniec som to vyslovila tretíkrát a s môjho prútika výletela malá, štíhla mačka.

Bolo to ohromné. Všade naokolo lietali rôzne patronusi. Napríklad Lucyna fretka, Ginnyn kôň, Mionina vydra, Ronov Jack Rasell a veľa ďalších.

Sranda bola, že Lucy mala doma jednu šedú fretku. Zbožňovala fretky a jej Patronus bola fretka. Ako ja veľmi milujem mágiu.

Pri tom našom trénováni ma to začalo aj baviť. Začalo ma baviť bojovať a to všetko. Všetky tie zaklínadla...woow.

Často som premýšľala nad svojou budúcnosťou. A nemyslím tým, že s kým skončím, koľko budem mať detí, alebo aký veľký dom budem mať. Premýšľala som nad tým, že čím budem v dospelosti. Skoršie som sa chcela stať profesionálnou hráčkou metlobalu, no teraz som premýšľala nad tým, že budem aurorkou. Alebo ešte učiteľkou elixírov tu na Rokfote. Milovala som elixíry a Rokfort.

Môj vzťah s Malfoyom sa vlastne za ten čas stále nezmenil. Stále som ho nedokázala zniesť v mojej blízkosti. Príliš to stále bolelo, aby bol vedľa mňa. Komunikovala som s ním len na elixíroch a metlobale. A niekedy aj mimo toho ale to len špeciálne. Nechcela som sa s ním baviť. Vlastne som netušila čo po mne vôbec chce, že sa snaží nadviazať konverzáciu.

Potrebovala som len čas. Obyčajný čas. Nie veľa nie málo. Tak akurát. Snažila som sa mu vyhýbať. Nepotrebovala som vidieť ani jeho ani Rony. A už vôbec nie ich dvoch spolu.

Potrebovala som sa začať plne sústrediť na metlobal. Pomaly sa začala sezóna a onedlho bude prvý tohtoročný zápas. Nedokážem si predstaviť, ako to bude prebiehať, keď tam bude Umbridgeová.

Na tréningy som chodila pravidelne, ani jeden som nevynechala. Síce som trošku stále meškala, keďže vtedy, keď nám začínal metlobal, tak sme končili s DA. Ale stíhala som to. Stále som si niečo vymyslela prečo sme s Lucy prišla neskoro. A stále sa nám to prepieklo. Proste viem dokonale klamať.

Záležalo mi na tom, aby sme vyhrali. Bola to jedna z vecí, na ktorej mi veľmi záležalo. Chcela som vyhrať. Chcela som aby slizolin konečne vyhral metlobalový pohár. A bola som ochotná preto urobiť čokoľvek. ČOKOĽVEK.