Môj stredoškolský denník

Dovolenka v Poľsku part 1

Ráno som sa prebudila do celkom pekného dňa. Keďže sa v pondelok nejde do školy (a ja si oddýchnem od tej bosorky) naši si povedali: Prečo si neurobiť peknú dovolenku?

A tak sme sa vybrali aj s ich partiou do Krakowa. Teda ten prvý deň konkrétne do soľnej bane zvanej Wieliczka. Bolo to tam úžasné (a nie iba to olizovanie soli na stenách (ale no tak! trocha života do toho umierania! Tak sme si spestrili výlet olizovaním stien a čo?! Tiež by ste to mohli niekedy skúsiť! ;) ))

Mali sme slovenskú sprievodkyňu, ktorá bola veľmi milá a hlavne vtipná. A dostali sme také slúchadlá ako japonskí turisti (ktorí čistou náhodou stáli hneď vedľa).

Akoby povedal môj miláčik- Marika: Tá prehliadka bola veľmi výživná.

Čo vám poviem strávili sme tam pekných niekoľko hodín a potom sme sa šli najesť.

Pizzériu sme obišli aj keď nadpolovičná väčšina členov (teda ja) mala chuť na pizzu.

Sadli sme si teda do reštiky kde som sa veľmi ochotne pohádala s mamou. Veď prečo nie ??

Mama: „Skaja! Vypadni si okamžite umyť ruky!“

Ja: „Mami, ale veď ja som v reštaurácii. Neviem ako ty, ale ja nemienim jesť rukami.“

To len na okraj. Nie, že by sme sa hádali kvôli umývaniu rúk (ja som predsa čistotný človek). Išlo skôr o to, že ja som poľským reštauráciám nedôverovala. A mala som na to dôvod.

Pod nátlakom som si objednala polievku (len aby sa vedelo- neznášam polievky z reštaurácií).

Našťsatie pre mňa mali aj paradajkovú. (tú milujem, ale musí v nej byť veľa syra. Raz som si ju varila, ale už sa mi nechcelo strúhať syr a tak som ho nakrájala na tenké plátky v dobrej viere, že sa roztopí v horúcej polievke, ale tomu bastardovi sa nechcelo! Hrôza.)

Keď mi po dlhom, dlhom, fakt dlhom čase tú polievku konečne doniesli zistila som, že v nej miesto cestovín pláva ryža... To však nebolo všetko. Tá polievka chutila, ako keď necháte paradajku týždeň vo vode, potom ju vyberiete, nasypete do nej niečo červené s ryžou a podávate. Fakt hnus :P .

No, ale vrchol toho všetkého bol, že v tej polievke nebol absolútne žiaden syr!!

Čo som jedla na druhé si už pre istotu ani nepamätám.

Po tejto “chutnej“ večeri sme zamierili do hotela, kde sme bývali. Asi pol hodinu som sa snažila dostať sa na wi-fi. Nie preto, že by bolo slabé alebo čo, ale preto, že som ja sprostá q prečítala ako a. A to iba preto, že moje tlačené a sa občas podobá na počítačové tlačené q.

Len čo som sa dostala na wi-fi vybil sa mi telefón, pretože som si ho včera dala na nabíjačku a len čo som zaspala prišiel ku nabíjačke môj brat, odpojil mi telefón a napichol tam ten svoj poondiatý tablet!

Tak som si ľahla spať. Čo iné som mala robiť keď obe nabíjačky boli na spodku kufra, ten bol odo mňa príliš ďaleko a ja som mala práve lenivú chvíľku ??