Darkness Angel ( Randy)✔

Démoni nepoznajú zľutovanie

Pohľad Ryana

Som Ryan Beaumont, syn pána pekla. Otec ma vyhodil z pekla s tým, že sa mám naučiť žiť na Zemi plnej smrtelníkov aby som pochopil, že nemôžem mať všetko čo chcem. Bože! Som syn Lucifera! Mohol som mať všetko čo chcem jedným lusknutím prsta! Dobre... Priznávam, že som to niekedy preháňal spoločne s mojími kamarátmi Sonnym, Jackom a Brooklynom a často sme náhodou otvorili nejakej duši dvere a skoro sa dostala späť do sveta živých....

Otec ma rozhodol takto potrestať a teraz som v zasranom svete smrteľníkov s mojim gangom a snažíme sa prežiť zabíjaním týchto úbohých bytostí. Aby to však nebolo nápadné, chodíme do školy ako každý teenger v 19-tom roku života. Práve v škole si vždy nájdeme úžasnú obäť s ktorou sa neskôr hráme a potom zabijeme. Musím povedať, že Zem je úžasné miesto na hranie sa s ľudmi. Som nesmrteľný a k tomu dosť sexy. Kto by mi neodolal?

,,Ryan! Ideme doriti!"
Zvrieskol na mňa Brooklyn keď som stál pri zrkadle a obdivoval sa.
,,Kľud! Už idem!"
Pretočil som očami a išiel za nimi dole kde už stáli všetci 3 a čakali na mňa.
,,Nenávidim to miesto. Peklo je milšie ako toto."
Zahundral Jack keď sme sa vybrali smerom k škole.
,,Nikto ju nemá rád, ani smrteľníci."
Zasmial sa Sonny.
,,Ja ju milujem."
Zaškeril som sa pri pomyslení na školu.
,,Jasné že áno keď cez prestávky mávaš pekné chvíľky s dievčatami a si hviezda školy."
,,Snažte sa a budete aj vy."
Usmial som sa na nich a vošiel ako prvý do školy kde ma čakalo aspoň 20 dievčat, ktoré po mne hneď skočili. Dokonalo som si to užíval, no vedel som, že začínam byť hladný.... Viete, ono je to tak, že démon musí aspoň raz alebo 2-krát do týždňa zabiť jedného človeka aby nebol hladný a nestratil nad sebou kontrolu. Často sa stane že keď niekoho nezabijeme viac ako 2 týždne, stávame sa ešte viac bezcitnými ako sme teraz. Zabíjame každého kto prejde okolo nás. Našťastie nikto nieje taký kretén aby nezabíjal pravideľne.

Po chvíli sme prišli do našej triedy kde som struhal toho najvernejšieho frajera pohladom. Každá čajka za mnou slintala.
,,Pán Beaumont? Nad čím rozmýšľáte?"
Vytrhla ma z myšlienok naša "dokonalá" Učiteľka.
,,Nad matematikou pani učiteľka."
Usmial som sa na ňu.
,,To je pekné, žeale teraz sa sústreď. Prestúpil k nám z vedľajšej triedy nový žiak. Volá sa Andrew Robert Fowler"
Usmiala sa a ukázala na žiaka ktorý sedel nedaleko odomňa v poslednej ľavici. Vyzeral byť nesmelí a dosť uzavretý v sebe. To sa mi hneď zapáčilo. Mal blond vlasy a celkom aj nezvyčajne krásné modré oči. Bolo vidno, že je trochu v strese. On bude dokonalá obäť na tento týždeň.
,,Čo pozeráš?"
Pozrel na mňa Brooklyn ktorý sedel hneď vedľa mňa.
,,Našiel som si obäť."
,,Toho chlapca?"
Zasmial sa zo mňa Brook.
,,Cítim že má dobrú dušu. O to lepšie pre nás nie?"
,,Keď myslíš šéfe."
Nechal ma aby som riadil, kto bude ďalšia obäť. Vedel som, že k tomu "Andymu" sa nebude ľahké dostať ale tak pre mňa nič nieje nemožné.

Po hodine, ked zazvonil zvonček na prestávku, počkal som si kým Fowler prejde ku svojej skrinke. Hneď ako to urobil, vbehol som k nemu.
,,Ahoj."
Usmial som sa naňho. Bolo vidno že sa zľakol.
,,Ježiš.... Ahoj.."
,,Zľakol si sa ma?"
,,Trošku áno."
,,Ty si Andy. Chodíme spolu do triedy."
,,Viem, videl som ťa."
,,Nechcel by si niekde zájsť?"
,,Nie... Ja sa potre-"
,,-Nemusíš vždy sedieť za tými tvojimi knihami. Môžeš si dať pauzu a niekde ísť."
Naštvanejšie som povedal a vstúpil mu do cesty.
,,Ja neviem... Musím už ísť do knižnice.."
Pozrel na mňa a ušiel preč. Zľakol sa ma asi. Toto mu nedarujem.

Po škole som Blondieho zastavil ako išiel po chodníku domov.
,,Ahoj."
,,Čo tu zase robíš?"
Pozrel na mňa zmätene.
,,Neodpovedal si mi Blondie na moju otázku a ja nerád čakám."
Naštvane som naňho pozrel.
,,Ja nechcem byť zlý ale.... Viem, že si hviezda školy a neviem čo od teba čakať."
Nesmelo na mňa pozrel.
,,Oh ale noták. Nevyhováraj sa. Daj mi svoje číslo."
,,Prečo?"
,,Napíšem ti."
Usmial som sa naňho a zobral mu mobil.
,,Nejako nepotrebujem aby si mi písal."
Pozrel na mňa a mobil zobral k sebe. Ostal som naňho len pozerať, čo si to práve dovolil.
,,Pozri, ja už musím ísť, zajtra v škole."
Totálne ma odpalil a išiel domov. Nedalo mi to a sledoval som ho až domov. Super, viem kde býva a to je výhoda pre mňa.

Pohľad Andyho

Mal som pocit ako by ma niekto sledoval. Som typ ktorý nepotrebuje veľa kamarátov do života. Stačí mi ich pár a toď vše. Úprimne, Ryan ma dosť desí tým, ako sa chová, k tomu mi príde moc namyslený.

Prišiel som domov a hneď zatvoril dvere. Pomaly som dobehol do izby kde som mal svoju gitaru ktorá mi veľmi často asistovala keď som mal zlú náladu. Mama je vždy niekde preč a oca nemám. Zomrel pred 2 rokmi ale aj tak si dokážem poradiť. Naučil som sa žiť bez hocijakej pomoci a dokážem sa o seba postarať aj sám.

Pohľad Ryana

,,On sa mi vyhýba! Proste nechce mať so mnou nič spoločné!"
,,Skús ísť naňho priateľsky."
,,A to je ako?!"
Zvrieskol som naštvane.
,,Ukry svoju pravú tvár a hraj sa na dobrého chalana. My ho môžeme vystrašiť a ty sa ho zastaneš a tak ďalej. Začne ti veriť a potom vkročíme všetci a pekne ho roztrháme."
Usmial sa Brooklyn.
,,Ste dokonalý v plánoch."
Diaboľsky som sa usmial na každého z nich.
,,Zajtra v škole ho môžeme vystrašiť alebo začať šikanovať."
Usmial sa Sonny. Ja som súhlasil a keď sa zotmelo, zaliezol som do svojej izby a rozmýšľal nad Andym. Nedalo mi to a išiel som ku jeho domu ho trošku pošpehovať. Ostal som na okne pozerať s otvorenými ústami. Hral na gitare a spieval. Mal fakt nádherný hlas. Nechal som sa uniesť krásnou melódiou a počúval ho. Po chvíli prestal a nastalo ticho, ľahol si a zhasol svetlo. Asi sa už chystal spať. Chvíľu sa ešte hral na mobile a potom zaspal. Ja som sa len usmial a priletel k sebe domov do izby.

Na druhý deň keď sme prišli do školy, počkali sme si kým Andrew dôjde do školy. Hneď ako sme ho videli, že vošiel do budovy, rozdelili sme sa.
,,Čau Fowler"
Zasmial sa Jack a prišiel za ním.
,,Ahojte?"
Ostal mimo stáť na mieste nevediac o čo ide.
,,Čo si taký tichý, rozprávaj sa s nami."
Zasmial sa Brook a strčil doňho.
,,Nechcem problémy-"
,,Hej Brook! On nechce problémy! Chudáčik, nevie sa biť"
Zasmial sa Sonny a všetci sa začali z Andyho smiať.
,,To máš problém maličký, lebo my poznáme len problémy"
Usmial sa naňho Jack a prišiel k nemu. Hneď ako som to videl, oblial ma divný pocit. Prišlo mi ho ľúto tak som tam hneď skočil.
,,Hej!"
Zvrieskol som naštvane.
,,Ryan! Ahoj!"
Zasmial sa Brooklyn.
,,Dajte mu pokoj! Čo vám urobil? A čo zase odjebalo, že sa chováte ako idioti?"
Naštvane som sa postavil pred Andyho smerom ku Jackovi a spol.
,,Nudíme sa-"
,,Tak si nájdite lepšiu zábavu ale jeho nechajte na pokoji"
Zavrčal som. Oni sa hneď stiahli a ja som pozrel na Andyho.
,,V pohode?"
,,Ďakujem za pomoc."
,,Nemáš zač. Prepáč za ten včerajšok.... Nebol som sám sebou."
Pozrel som naňho nevinne.
,,Nevadí, popravde ani ja nie. Nemal som náladu."
,,Takže, išiel by si vonku?"
,,Kludne."
Zasmial sa. V tú chvíľu som mal sto chutí skríknuť aký som dokonalý herec a mám ďalšieho hlupáka na mojej strane.
,,Super. Po škole sa môžeme stretnúť?"
Usmial som sa.
,,Nemám s tým problém."
Zasmial sa a išiel do triedy.
,,Čoskoro budeš len a len môj"
Usmial som sa na neho a potichu pre seba povedal. Bol som pripravený urobiť všetko preto aby to bola len moja obäť.