MÔJ ŽIVOT { UKONČENÉ}

Kapitola 7

TIA

Bolo mi samej v izbe hrozne smutno. Celú noc som preplakala, za to aký mám ťažký život.

Tia, veď niektorí ho majú ešte ťažši..

Pomaly niekto otvoril dvere do mojej izby.

,,Môžem?" spýtala sa mama. Ja som prikývla. Sadla si ku mne na posteľ. ,,Ten Filip musí byť vážne dobrý človek, keď sa ťa pred ňou zastal."

On je úžasný.. Čo to trepem? Je normálny chalan, ktorého som stretla len teraz.

,,Je trochu šialený, ale inak je v pohode."

Asi som musela vyzerať strašne, lebo ma hrozne pálili oči.

,,Neplač už Tia.. Nikto si tvoje slzy nezaslúži." Usmiala sa.

Niekto zaklopal.

Žeby sestra alebo otec?

Kládla som si otázku.

Otec ani tak ku mne do izby nechodí, takže to bude asi Nika.

,,Och.. Prepáčte.. Nebudem vás otravovať."

,,Len poď ďalej Filip." Zavolala ho mama. Sadol si ku mne a ja som sa oň oprela.

,,Medzi vami nič nie je?" spýtala sa.  Ja som sa len usmiala.

,,Nie nič mami. Neboj sa." On sa na mňa usmial.

Bože, on je taký skvelý.

,,Neverim," priznala sa mama.

Ja som len prekrútila očami. My hráme tú známu "hru", v ktorej on sa snaží ma dostať a ja zase podlieham jeho milosti.

Sakra Tia!

,,Teta, my sme len veľmi dobrý kamaráti."

Má to zmysel zatajovať? Však je to moja mama. Poviem jej to? Ale keď jej to mám povedať, tak bez svedkov.

,,Dobre.. Nechám vás." Usmiala sa na mňa a odišla.

,,Ako sa cítiš?" spýtal sa.

,,Úprimne? Hrozne," povedala som mu pravdu.

,,Nechceš si pospať radšej?" Ja som prikývla. Schúlila som sa k nemu a zatvorila oči.

,,Tia?"

,,Hm?"

,,Mám tu ostať?" spýtal sa. Môj rozum hovorilo nie a moje srdce kričalo áno.

,,Chceš ostať?" Nadvihla som hlavu, aby som naň videla.

,,Ehm.. Rád." Usmial sa a ja som sa opäť schúlila k nemu. Cítila som sa pri ňom tak bezpečne.

FILIP

Tia bola taká zlatá, keď sa ku mne schúlila a zaspala. Ja som ju len objal a robil malé krúžky na jej chrbte.

Premýšľal som nad tým všetkým, ale hlavne nad včerajšou svadbou.

Nemyslel som, že Simona bude až tak  hlúpa, že Tii oblečie najhoršie šaty aké v salóne mali a potom ju poníži pred stovkami hostí..

Keď chcela byť taká, tak ju nemala vôbec pozývať, a keď ju už pozvala, tak zase nemusela byť hlavná družička. Chcela sa jej pomstíť?

Asi po hodine rozmýšľania som šiel dole k jej rodičom.

,,Môžem?" Spýtal som sa ich.

,,Jasné.. Sadaj."

Prisadol som si ku nim na kožený gauč. Bol veľký. Keby som si ho zobral na intrák, tak by som ho mal v celej izbe. Nebolo by tam miesto na prechádzanie.

,,Som rád, že si sa zastal včera mojej dcéry," ozval sa pán Roger. ,,Ďakujem," dodal.

,,To nestojí za reč... Určite aj vy by ste sa v takejto situácií zachovali podobne."

,,Tiu musíš poriadne spoznať a začne ti dôverovať až vtedy, keď sa budeš o ňu zaujímať. Je to ešte plaché dievčatko."

,,Áno, to viem. Nezachoval som sa ku nej najlepšie, ale chcem jej to vynahradiť. Je to super dievča." Zasníval som sa. Jej rodičia sa len usmiali.