Bojovný

28°

Prešiel pokojný týždeň odkedy som bol u Ruby. Nevideli sme sa, nevyhľadával som ju. Snažil som sa zabudnúť na tú príťažlivosť, ktorú som tie dva dni pociťoval. Zíde z očí, zíde z mysle.

Dnes je sobota ráno a ja smerujem do haly. Je desať ráno a ja sa čudujem, že mi chalani dovolili prísť až teraz. Predtým som tam musel byť už o šiestej ráno a zarezávať, aby som bol na večerný zápas pripravený.

Dôvod prečo som pochopil hneď ako som vošiel do haly. V ringu stál Ryan hádajte s kým? S niekým koho som vôbec nečakal.

S Ruby. Boxovali a ja som s úsmevom na perách pristúpil k ringu a oprel sa o gumy, ktoré tvorili hranice ringu. Išlo im to.

Musím uznať, že je dobrá. Ani jeden sa nevykecával, ani si nevšímali okolie. Obaja boli sústredení na box.

So záujmom som ich sledoval, až kým Ruby nedala Ryanovi takú šupu do tváre až od nej trochu cúvol od bolesti.

S Ruby sme sa začali smiať a až tým som si pritiahol ich pozornosť.

,,Niekedy ľutujem, že som ťa naučil takto sa brániť." zastonal Ryan držiac sa za nos.

,,Vieš, za čo si tú ranu dostal! Dávaj si na mňa pozor! Prepáč, že ti zaberám miesto v ringu, šampión." zasmiala sa a prekročila gumy, aby sa mohla dostať. Nastavil som jej ruku, že jej pomôžem a na moje prekvapenie sa jej chytila. 

,,Ďakujem." usmiala sa na mňa a zoskočila dole. Dosť rozdiel oproti tomu ako sme sa spoznali.

,,Už si okey?" neodpustil som si otázku.

,, Som v pohode. " opätoval som jej úsmev a v tej chvíli k nám prešiel Ryan. Držal si nos a predýchaval bolesť.

,,Žiješ? Nezlomila ti nos?" premiestnil som pohľad naňho. Vyzeral, že ho to fakt bolí.

,,Táto malá mrcha ma raz zabije!" obvinil ju.

Ruby si z toho nič nerobila a so smiechom mu vyplazila jazyk.

,,Táto malá mrcha sa vie brániť vďaka tebe. Vieš, že som ti za to vďačná." usmiala sa, prešla k nemu a dala mu pusu na líce.

,,Máš šťastie, že ťa mám tak rád." zasmial sa a jednou rukou ju objal okolo ramien. Majú naozaj zaujímavý vzťah.

,,Toto robíte často?" opýtal som sa a prezrel si ich. Ruby mala na sebe len legíny a športovú podprsenku. Musím povedať, že má luxusnú postavu. Veľa žien jej musí závidieť a muži po nej musia pozerať rovnako ako ja v tejto chvíli.

,,Zvykneme sem skočiť raz za mesiac a zaboxovať si. Nevedela som, že máš dnes tréning." povedala mi Ruby a Ryan sa ospravedlnil, že si ide nájsť ľad na ten nos. Dúfam, že mu nebude nič vážne. Je to predsa môj tréner.

,,Niekedy by som si s tebou rád zaboxoval. Ryan ťa to naučil dobre." povedal som jej, ale ona ma vysmiala.

,,Nemyslím si, že si jeden z chlapov, ktorý sa dokážu biť so ženou. Nechal by si ma vyhrať, pretože by som bola pre teba príliš krehká na normálne rany. Typické machistické reči. A ja, keď s niekým bojujem, tak nechcem, aby ma bral ako slabšieho súpera a len preto ma nechal vyhrať." povedala mi a ja som uznanlivo prikývol.

,,Asi máš pravdu. Ale nebolo by to preto, že si žena, bolo by to preto, že by som ti nechcel ublížiť." vysvetlil som jej. Ja žiadny machista nie som.

Nestihla mi odpovedať, pretože prišiel Ryan. 

,,Ty si ešte tu? Už si mal byť dávno prezlečený a rozcvičovať sa. Ruby, rozptyľuješ mi ho!  " obvinil ju a Ruby len zdvihla ruky na znamenie, že sa vzdáva a zacúvala k dverám.

,,Odchádzam. Nechcem byť rozptýlením pre tvojho šampióna. Vidíme sa v bare." zasmiala sa a zmizla skôr, než by sa jeden z nás stihol ozvať.

,,Nie, Alex! Na to ani nemysli!" zahriakol ma Ryan a ja som zmätene odtrhol pohľad od dverí, v ktorých pred chvíľou zmizla.

,,Na čo?" opýtal som sa prihlúplo.

,,Ruby je super baba, ale nie je pre teba. Prešla si v živote mnohými sračkami a ver mi, že vy dvaja by ste nefungovali. Nehovorím to kvôli nej, hovorím to kvôli tebe." prehovoril presvedčivo.

,,Nechcem s ňou nič mať, neboj sa. Sme len kamaráti." pokrútil som nad ním hlavou, hoci trafil do čierneho. Keď som ju videl, moje myšlienky boli všetko, len nie nevinné.

,,Dávaj si pozor, Alex. Dá sa do nej ľahko zamilovať a dopadne to škaredo." povedal mi a ja som mal sto chutí opýtať sa, či to hovorí kvôli sebe. Radšej som si hryzol do jazyka.

Deň mi prešiel rýchlo. Cvičili sme, boxovali aj sa dobre bavili. Pridali sa k nám aj Will s Billom. Bol som z nejakého dôvodu naplnený pozitívnou energiou, takže mi nerobilo problém poraziť ich. Mal som z dnešného zápasu dobrý pocit.

Keď nastal čas zápasu, do ringu som naskočil plný optimizmu. Chlap bol rovnako vysoký ako ja, ale vyzeral, že je chudší a postupom času sa ukázalo, že aj pomalší. 

Vyhral som a asi nikdy som sa netešil tak, ako v tej chvíli. Všetkých som vyobjímal a išiel sa prezliecť. Dnešnú výhru som mal v pláne poriadne zapiť.

O necelých štyridsať minút sme v bare objednávali prvé kolo z mnohých plánovaných. Pripíjal som si s každým. Boli tu ľudia, čo mali na starosti halu, niektorí boli pre mňa neznámi, no hlavné bolo, že tu sú moji úžasní tréneri a Tania s Ruby. Nebola tu Stella, čo mi len hralo do kariet.

Stále niekto iný kupoval shoty a ja som sa dostával stále do lepšej nálady. Rozprával sa každý s každým a ja som spoznal zopár zaujímavých ľudí z haly. Každý mi gratuloval a ja som sa so stúpajúcim alkoholom v krvi začal cítiť pomaly ako kráľ sveta.

V jednej chvíli sa pri mne objavila Ruby s dvomi pohárikmi v ruke. 

,,Dovoľ mi si s tebou pripiť, šampión. Gratulujem ti." prehovorila s tým jej neodolateľným úsmevom na perách. Priťahovala ma teraz oveľa viac ako za triezva.

,, Ďakujem." usmial som sa aj ja a zobral jej pohárik z ruky. Štrngli sme si a kopli do seba obsah na ex.

,,Kedy budeme pokračovať s našimi hodinami?" opýtala sa ma, keď položila pohár na stôl. Minulý víkend na to nebol čas.

,,Môžeme aj hneď. Aká je moja nová úloha, kapitánka?" odpovedal som automaticky.

,,Zopakujeme si tvoju prvú úlohu, čo povieš? Minule som ti to uľahčila, keďže tá žena, ktorú som ti vybrala, po tebe pokukovala celý večer. Dnes chcem, aby si si vybral ktorúkoľvek ženu nachádzajúcu sa v bare a pobozkal ju." dohovorila a naširoko sa na mňa usmiala.

V tej chvíli dostal môj mozog stopku. Pozrel som sa jej dlho do očí a jej úsmev sa každou sekundou zmenšoval. Opatrne som sa k nej priblížil a v jej očiach sa zjavili otázniky. Jemne pootvorila nechápajúce pery.

,,Čo to robíš, A...?" nenechal som ju dokončiť otázku, pretože som ju chytil za tvár a priložil svoje pery na jej. Bola to moja potreba. Najskôr som ju bozkával opatrne, ľahko som sa dotýkal jej pier, a ona chvíľu šokovane spolupracovala. Až do okamihu, keď som si jazykom vypýtal vstup do jej úst. 

V tej chvíli ma sotila do hrude, aby som ju nechal. Ďalšie, čo som pocítil, bola silná facka na mojom líci. Tvár sa mi otočila nabok a ja som na ňu nechápavo pozrel.

,,Toto už nikdy v živote neurob!" zavrčala, schmatla svoj mobil s cigaretami a odišla. 

Ako to bude podľa vás pokračovať? 😁😁😁❤️❤️❤️